Prezident Havel označil skutočnosť, že pápež prišiel do bývalého Česko-Slovenska iba pol roka po zamatovej revolúcii v novembri 1989, za malý zázrak. Ján Pavol II. prejavil pritom záujem o návštevu Česko-Slovenska už v roku 1985 - na 1100. výročie úmrtia sv. Metoda. Pod pozvánku kardinála Františka Tomáška sa však odmietol podpísať prezident Gustáv Husák. Na Slovensko prišiel po prvýkrát, celkovo ho navštívil trikrát. Okrem apríla 1990 zavítal na Slovensko ešte v dňoch 30. júna - 3. júla 1995 a 11. - 14. septembra 2003.
"Bol to nezabudnuteľný zážitok. Vidieť ho po prvý raz u nás doma spolu s kompletným zborom českých, moravských a slovenských biskupov," spomína kňaz Daniel Dian, ktorý sa osobne zúčastnil na privítaní pápeža v Prahe. "Prežil som tú atmosféru, akési chvenie na tele i na duchu, keď pristálo lietadlo s pápežom. A potom bol tu prejav prezidenta Havla a v ňom už legendárne slová "Neviem, či viem, čo je to zázrak. Napriek tomu mám odvahu povedať, že som v tomto okamihu účastníkom zázraku: človek, ktorý bol ešte pred šiestimi mesiacmi zatýkaný ako nepriateľ svojho štátu, víta dnes ako prezident prvého pápeža v dejinách Katolíckej cirkvi, ktorý stal na pôde, kde tento štát leží," prerozprával slová prezidenta Daniel Dian.
"Neviem, či viem, čo je to zázrak. Napriek tomu má odvahu povedať, že som v tomto momente účastníkom zázraku: do krajiny zdevastovanej ideológiou nenávisti prichádza posol lásky; do krajiny zdevastovanej vládou nevzdelancov prichádza živý symbol vzdelanosti; do krajiny donedávna ničenej ideou konfrontácie a rozdelenia sveta prichádza posol mieru, dialógu, vzájomnej tolerancie, úcty a láskavého porozumenia, zvestovateľ bratskej jednoty v rôznosti," pokračoval prezident Havel. "Dlhé desaťročia bol z našej vlasti vyháňaný duch. Mám tu česť byť svedkom momentu, kedy jej pôdu pobozkal apoštol duchovnosti," dodal. "Bolo to niečo úžasné a bol to naozaj prejav, ktorý vyjadroval vtedy úžasnú atmosféru a hlavne radosť a nádej," komentuje kňaz Daniel Dian.
Svoje putovanie po Česko-Slovensku zakončil pápež v roku 1990 v Bratislave. Na letisku vo Vajnoroch sme ho privítali 22. apríla 1990. Po vystúpení z vrtuľníka sa sklonil a pobozkal slovenskú zem. Týmto významným gestom, mimo diplomatického protokolu, začal svoju prvú a historickú návštevu Slovenska. V príhovore vyjadril presvedčenie, že dvojitá láska k Panne Márii a Petrovmu nástupcovi je vzácnym dedičstvom svätých vierozvestov Cyrila a Metoda. Státisíce ľudí vtedy 22. apríla 1990 prišli na staré vajnorské letisko, aby si vypočuli slová povzbudenia i nádeje v hektickom období bezprostredne po Nežnej revolúcii. Vajnorská výzva pápeža "Nebojte sa" obletela celú transformujúcu sa Európu. V kázni pripomenul veľký význam pútí, ktoré sa organizovali v posledných rokoch pred Novembrom 1989.
"Pamätám si to ako dnes. Bola Druhá veľkonočná nedeľa. Celý deň bolo počasie ako na hojdačke. Keď pristál vrtulník, pápež išiel bozkať slovenskú zem, dojímavé bolo ako vtedajší podpredseda vlády ČSFR Ján Čarnogurský rozprestrel na zem svoj balonák, aby si pápež nezamazal reverendu, lebo nik nečakal takéto niečo. Už v Prahe pápež povedal: Nárok na vybudovanie sveta bez Boha sa ukázal iluzórny. Prichádzam povzbudiť vo viere všetkých, čo veria v Boha, ale prinášam aj posolstvo a nádej pre tých, čo dar viery nemajú." spomína Daniel Dian.
"Napriek nie najpriaznivejšiemu počasiu však atmosféra bola úžasná. Pápež v liturgickej časti homílie jednoznačne skonštatoval, že zmŕtvychvstanie je dôležitým a rozhodujúcim svedectvom o Božej všemohúcnosti. Je to kľúčová udalosť Božieho diela v dejinách človeka a celého stvorenia. Pápež potom začal listovať dejinami nášho národa. Spomenul dar viery skze Cyrila Metoda, ďalších svedkov viery. Pripomenul ťažké skúšky, ktoré zažívala naša krajina v minulosti. Za vzácne dedičstvo označil najmä úctu k Petrovmu nástupcovi a Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska.
"Čo ma upútalo v jeho homílii, ale istým spôsobom aj teraz aktivizuje v týchto časoch pandémie, sú jeho slová: „Možno povedať, že i na Slovensku, v období skúšky "pribúdalo veriacich Pánovi; veľké množstvo mužov a žien"? Ťažko odpovedať s istotou na takúto otázku, pretože to uniká čisto ľudským meradlám. Vráťme sa skôr v mysli k Tomášovi, ktorý, hoci bol apoštolom, bol "neveriaci", ale po stretnutí so vzkrieseným Kristom sa stal jeho horlivým vyznávačom: "Pán môj a Boh môj!" Vyznavač a apoštol, a to až do preliatia vlastnej krvi," povedal v rozhovore s TK KBS Daniel Dian.
Osobitnou zmienkou v príhovore pápeža bola zmienka k "toľkým ľuďom, ktorí aj na Slovensku vyznali po tieto roky svoju vieru, hoci sa tým vystavovali nebezpečenstvám. Biskupi, ktorí skončili vo väzeniach, ktorých uponižovali, trýznili a prekazili im vykonávať ich poslanie. Kňazi, ktorých ohrozovali, napádali a obmedzovali vo vykonávaní kňazskej služby. Rehoľníci, ktorých vyhnali z kláštorov a zatvárali. Rehoľné sestry, ktoré násilím odlúčili od služby chudobným. Rodičia, ktorých donucovali obmedzovať kresťanskú výchovu svojich detí. Deti, ktoré vychovávali k dvojkoľajnosti: a jej prvým prejavom bolo popieranie Boha," citoval pápeža Daniel Dian.
Aj po 30 rokoch od návštevy Daniel Dian vníma, že mnohé veci, ktoré vtedy povedal pápež, nás "nás spájajú a vedú nás k tomu, aby sme boli spolu a spolu aj žili a pracovali". "Jeho pamätná slov "Nebojte sa!", jeho túžba "všetkým ohlasovať iba Ježiša Krista, zomrelého a zmŕtvychvstalého, jeho pravdu a jeho lásku" na "na čele so zborom" našich biskupov," dodal Daniel Dian, ktorý o pár rokov neskor, v roku 2003 bol hlavným ceremonárom na záverečnej svätej omši s Jánom Pavlom II. v Bratislave. Eucharistia bola spojená s blahorečením biskupa Vasiľa Hopka a rehoľnej sestry Zdenky Schelingovej.
Sv. Ján Pavol II. navštívil Slovensko trikát. Prvýkrát prišiel v roku 1990, kedy ho absolvoval dvojdennú návštevu Česko-Slovenska. Okrem ho privítali na Slovensku ešte v apríli 1990 a v dňoch 30. júna - 3. júla 1995. Tretia historická návšteva sa konala v dňoch 11. - 14. septembra 2003. Táto apoštolská cesta podľa vôle pápeža a priania vtedajších biskupov viedla do diecéz, ktoré doposiaľ pápež nenavštívil.