Svätý Otec touto formou reaguje na náročnú situáciu vo svete, vyvolanú šírením sa koronavírusu. Pápež sa zameriava na prehĺbenie prežívania radosti z Veľkej noci a povzbudenie k nádeji. Vychádza z evanjeliových textov, ktoré rozprávajú, ako zmŕtvychvstalý Ježiš dáva učeníkom, počnúc ženami pri prázdnom hrobe, povzbudenie, aby sa nebáli. Z meditácie, ktorú časopis Vida Nueva vydal i digitálne, prinášame niektoré myšlienky.
Plán ako vstať z mŕtvych
„Zakaždým, keď sa zúčastňujeme na Pánovom umučení, sprevádzame utrpenie našich bratov, prežívajúc vlastné utrpenie spolu s ním, naše uši začujú zvesť Zmŕtvychvstania: nie sme sami, Pán nás predchádza na našej ceste, odstraňuje kamene, ktoré nás hamujú.
Táto dobrá správa spôsobila, že tie ženy sa vrátili po vlastných stopách, aby vyhľadali apoštolov a učeníkov, ktorí zostávali ukrytí, a aby im vyrozprávali: «Život strhaný, spustošený a zničený na kríži sa znovu prebudil a nanovo pulzuje» (R. Guardini, El Señor, 504). Toto je nová nádej, taká, ktorá nemôže byť zničená, umlčaná alebo kontaminovaná. Všetok život služby a lásky, ktorý ste darovali v tomto čase, bude pulzovať nanovo.“
Protilátky solidarity
„V tomto období sme si uvedomili dôležitosť «zjednotenia celej ľudskej rodiny v úsilí o udržateľný a celostný rozvoj» (Laudato si’, č. 13). Žiadna individuálna činnosť nie je činnosťou izolovanou, či už v dobrom alebo v zlom. Má dôsledky pre ostatných, pretože všetko je prepojené v našom spoločnom dome; a ak zdravotné úrady nariaďujú nevychádzať z domu, je to ľud, ktorý to umožňuje, uvedomujúc si svoju spoluzodpovednosť za zastavenie pandémie.
«Núdzový stav ako tento pri Covide-19 sa prekonáva predovšetkým protilátkami solidarity» (Pápežská akadémia pre život: Pandémia a univerzálne bratstvo. Nóta ku kríze Covidu-19, marec 2020, s. 4)“
Ochota zmeniť životný štýl
„Ak konáme ako jeden ľud, dokonca aj proti ďalším epidémiám, ktoré nás ohrozujú, môžeme dosiahnuť ozajstný efekt. Budeme schopní konať zodpovedne voči hladu, ktorým mnohí trpia, keď vieme, že jedla nám vystačí pre všetkých? Budeme ďalej hľadieť na druhú stranu v tichej spoluvine zoči-voči týmto vojnám živeným túžbami po nadvláde a moci?
Budeme ochotní zmeniť životné štýly, v dôsledku ktorých sa mnohí ponárajú do chudoby, aby sme podporovali a našli odvahu viesť život striedmy a ľudský, ktorý umožní spravodlivé rozdelenie zdrojov?
Prijmeme ako medzinárodné spoločenstvo potrebné opatrenia, aby sme zastavili devastáciu životného prostredia, alebo si ďalej nebudeme pripúšťať jasné dôkazy?“
Civilizácia nádeje
„Globalizácia ľahostajnosti nás bude naďalej ohrozovať a pokúšať pri našom kráčaní... Kiež nás nájde s potrebnými protilátkami spravodlivosti, lásky a solidarity. Nebojme sa žiť alternatívu civilizácie lásky, ktorá je «civilizáciou nádeje: proti úzkosti a strachu, smútku a malomyseľnosti, pasivite a únave.
Civilizácia lásky sa buduje každý deň, nepretržite. Predpokladá odhodlané úsilie všetkých. Z tohto dôvodu vyžaduje angažovanú bratskú komunitu» (Eduardo Pironio, Diálogo con laicos, Buenos Aires, 1986).“