Obdobie pandémie má negatívne i pozitívne stránky, konštatuje arcibiskup Pezzi. Utrpenie je vždy časom skúšky, v ľuďoch aktivuje tiež to negatívne, najmä pokiaľ sú nútení žiť vo veľkom počte a v obmedzenom priestore. Na druhej stránke prichádzajú aj tiež krásne svedectvá z rodín, ktoré si uvedomili svoju zodpovednosť za starostlivosť o vieru v tejto výnimočnej situácii. U niektorých sa až v tejto chvíli začali spoločné modlitby. Vracajú sa do atmosféry ťažkých rokov prenasledovania, hovorí arcibiskup Pezzi.
"Spomínam si, ako som bol na začiatku 90. rokov vyslaný ako misionár na Sibír. Najviac ma vtedy prekvapil objav malých rodinných spoločenstiev, ktoré sa v sovietských dobách tajne schádzali alebo sa jednoducho večer zatvorili doma a modlili sa doma. Nemohli čerpať silu zo sviatostí, ale bol som prekvapený pri pohľade na ich vieru, ktorá nezoslabla, naopak bola silná a hlboká. Hoci samozrejme túžili po sviatostiach, po Eucharistii. Myslím, že táto skúsenosť nás môže niečomu naučiť aj dnes, keď zažívame izoláciu. Rovnako, ako vtedy musíme prežívať vieru v malom spoločenstve, nemôžeme sa spoliehať na sviatosti alebo bezprostredný kontakt s inými veriacimi."