Doba „po“ pandémii sa „už začala“, skonštatoval v úvode svätej omše pápež František. Omšový úmysel obetoval za tých, čo sa touto situáciou zaoberajú pre zabezpečenie ďalšieho chodu života v jednotlivých krajinách: „Modlime sa dnes za správcov verejných vecí, vedcov, politikov, ktorí začali študovať cestu východiska v „popandémiovej“ dobe, ktorá sa už začala: aby našli správnu cestu, vždy v prospech ľudí, vždy v prospech národov.“
Z evanjelia podľa Matúša (Mt 28,8-15) sa vo svojej homílii Svätý Otec zamýšľal opäť nad problémom voľby medzi dvoma pánmi – buď peniaze, alebo Boh. Ako pripomenul, je ľahké „skĺznuť do hrobu peňazí“.
- - -
Ranná homília vo Veľkonočný pondelok
Dnešné evanjelium nám predstavuje možnosť voľby, ktorá je tu dennodenne, možnosť človeka, ktorá je však od toho dňa jasná: je to voľba medzi radosťou, nádejou z Ježišovho vzkriesenia, a nostalgiou hrobu.
Ženy idú napred, aby priniesli tú zvesť (porov. Mt 28,8): Boh vždy začína ženami, vždy. Otvárajú cesty. Nepochybujú: vedia; videli ho, dotkli sa ho. Videli aj prázdny hrob. Je pravda, že učeníci nemohli tomu uveriť, a povedali si: „Tieto ženy majú azda len prílišnú fantáziu“... neviem, mali svoje pochybnosti. Ale ony si boli isté, a táto ich cesta nakoniec vedie až k dnešnému dňu: Ježiš vstal z mŕtvych, je živý medzi nami (porov. Mt 28, 9-10).
A potom je tu tá ďalšia možnosť: lepšie je nežiť tu s prázdnym hrobom. Ten prázdny hrob nám narobí množstvo problémov. A tak je tu rozhodnutie ukryť skutočnosť. Je to ako vždy: ak neslúžime Bohu, Pánovi, slúžime inému bohu, peniazom. Spomeňme si to, čo povedal Ježiš. Sú dvaja páni: Pán Boh a pán mamona. Nedá sa slúžiť obom. A na uniknutie z tejto zrejmosti, z tejto reality, si kňazi a zákonníci zvolili tú druhú cestu. Tú, ktorú im ponúkal bôžik peňazí. A zaplatili: zaplatili si mlčanie (porov Mt, 28,12-13). Mlčanie svedkov. Jeden zo strážnikov urobil vyznanie hneď po Ježišovej smrti: „Tento človek bol naozaj Boží Syn!“ (Mk 15,39).
Títo chudáci nechápu, majú strach, pretože im ide o život... a šli za kňazmi, za zákonníkmi. A oni im zaplatili: zaplatili za mlčanlivosť, a toto, drahí bratia a sestry, nie je nejaká provízia: toto je čistá korupcia, korupcia v čírom stave.
Ak nevyznávaš Pána Ježiša Krista, zamysli sa prečo: kde je tá pečať tvojho hrobu, kde je korupcia. Je pravda, že mnoho ľudí nevyznáva Ježiša, pretože ho nepoznajú, pretože my sme ho neohlasovali s dôslednosťou; a toto je naša vina. Avšak ak sa niekto zoči-voči evidentným dôkazom vydá touto cestou, je to cesta diabla, cesta korupcie. Zaplatí sa ti a mlč.
Aj dnes, stojac pred blízkym koncom tejto pandémie – dúfajme, že to bude čoskoro – je tu tá istá možnosť voľby: buď stavíme na život, na vzkriesenie národov, alebo to bude na bôžika peňazí: vrátiť sa k hrobu hladu, otroctva, vojen, fabrík na zbrane, detí bez vzdelávania... tam je ten hrob.
Nech nám Pán - tak v našom osobnom živote, ako aj v živote našej spoločnosti - vždy pomáha zvoliť si blahozvesť: blahozvesť, ktorá je obzorom vždy otvoreným. Nech nás vedie zvoliť si dobro ľudí. A nikdy neupadať do hrobu bôžika peňazí.
- - -
Veľkonočné „Aleluja“ aj v duchovnom prijatí Krista
Svätý Otec pri ranných svätých omšiach stále pokračuje aj v krátkych adoráciách pred vystavenou Oltárnou sviatosťou, ktoré ukončí eucharistickým požehnaním. Veriacich sledujúcich priamy prenos dnes pápež František vyzval k duchovnému svätému prijímaniu modlitbou od sv. Alfonza z Liguori:
„Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Milujem ťa nadovšetko a moja duša túži po tebe. Keďže ťa teraz nemôžem prijať sviatostne, príď do môjho srdca aspoň duchovne. A pri tvojom príchode ťa objímam a celkom sa s tebou spájam. Nedovoľ, aby som sa niekedy odlúčil od teba.“
Celkom na záver sa Svätý Otec pristavil pred sochou Madony za spevu veľkonočnej mariánskej antifóny Regina caeli - Raduj sa nebies kráľovná.