Na jar 1950, v nočných hodinách z 13. na 14. apríla (a opätovne z 24. na 25. apríla 1950 a z 3. na 4. mája), prepadli represívne zložky štátu (Zbor národnej bezpečnosti, Štátna bezpečnosť, armáda a Ľudové milície) mužské kláštory na Slovensku i v Čechách, a rehoľníkov odviezli do sústreďovacích, kárnych a preškoľovacích táborov.
Pre starých a nevládnych rehoľníkov vytvorili samostatný kláštor – starobinec. Zásah voči reholiam dostal názov „Akcia K“. V Slovenskej časti republiky bolo zlikvidovaných 76 kláštorov a rehoľných domov, v ktorých žilo asi 1 200 rehoľníkov. V závere leta, od 29. augusta bola spustená „Akcia R“, ktorej cieľom bolo zlikvidovať ženské kláštory a rehoľné sestry.
Zlikvidovaných bolo takmer 140 kláštorov a domov, pričom približne 2.000 rehoľných sestier bolo sústredených a internovaných na nových miestach, informovala Konferencia vyšších rehoľných predstavených na Slovensku (KVRPS).
Zo Zákona Národnej rady SR č. 241/1993 Zb. figuruje 13. apríl medzi pamätnými dňami ako Deň nespravodlivo stíhaných. Spravidla si ho od roku 2000 pripomínajú členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska.
Udalosti pred začiatkom Akcie K predchádzalo ultimátum vtedajšieho ministra spravodlivosti Alexeja Čepičku prednesené na rokovaniach s rímskokatolíckymi biskupmi 17. februára 1949. Žiadal v ňom, aby cirkev vyhlásila jednoznačnú lojalitu vláde, zrušila suspendovanie kňazov spolupracujúcich s komunistickým režimom a suspendovala kňazov odsúdených za údajnú protištátnu činnosť.
Neskôr, 31. marca až 4. apríla 1950, sa uskutočnil v Prahe vykonštruovaný proces s predstaviteľmi cirkevných rádov. Z desiatich obvinených boli deviati Česi a jeden Slovák, redemptorista Ján Mastyľák, ktorého odsúdili na doživotie.
Predstavených jednotlivých kláštorov štátna moc (zastúpená niektorými príslušníkmi Štátnej bezpečnosti a Zboru národnej bezpečnosti) podrobila dlhotrvajúcim výsluchom. Žiadala od nich kľúče od kláštorných objektov, naliehala, aby jej vydali drahocennosti, v prvom rade vzácne liturgické predmety.
Významnejšie písomnosti, knihy a zbierky putovali do štátnych múzeí, niektoré boli za malú finančnú sumu predané do zahraničia alebo zničené. Rehoľníkov pozbavili základných ľudských práv a slobôd a vyvíjali na nich nátlak, aby vystúpili z rehole. Časť z nich musela nastúpiť vojenskú službu v pomocných technických práporoch (PTP).
Rehoľný život sa obnovil po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť mu. Jeho reálne oživenie priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala koniec totality, vlády Komunistickej strany Československa a demokratizáciu spoločnosti.
- - -
KVRPS pri tejto príležitosti pripravila tzv. "Rok vďačnosti". Symbolicky ho otvorila vo februári počas slávenia Dňa zasväteného života, ktorý sa slávi každoročne na sviatok Obetovania Pána (2. februára). Ide o stretnutie rehoľníkov so svojimi biskupmi v diecézach. Tento rok počas nich predstavila dokument k výročiu Barbarskej noci, autorkou ktorého je sr. Ivica Kúšiková, SSpS a P. Tomáš Gerboc, SVD.
Približuje osudy rehoľníkov a ich prežívanie týchto udalostí, ako i snahu štátu vysporiadať sa s „nepriateľom“. Dokument je možné pozrieť si TU.
"Sedemdesiatka je významné jubileum a v rodine sa na ňu nezabúda. Ani rodina, ktorú tvorí dnes takmer tritisíc rehoľníkov na Slovensku, nezabúda na udalosti spred 70 rokov, ktoré znamenali snahu o likvidáciu rehoľného života v bývalom Československu.
Preto chceme prežiť tento rok ako Rok vďačnosti, počas ktorého chceme v prvom rade ďakovať za vernosť a obetavosť mnohých našich bratov a sestier, ktorí vytrvali vo svojom povolaní aj v náročných rokoch prenasledovania," povedal predseda KVRPS P. Václav Hypius, CSsR.
"Mnohí z nich zažili mnohé ťažkosti a útrapy rôzneho druhu. Chceme sa pozrieť na to, čo nám zanechali, čo odkázali, veď vďaka ich nasadeniu a obete sme tu dnes aj my, ktorí máme ďalej rozvíjať dar rehoľného života na Slovensku a takto pripravovať pôdu aj pre budúce generácie," dodal P. Hypius.
„Našim starším rehoľným sestrám i bratom chceme v tomto roku ďakovať za ich vytrvalosť a vernosť. Za to, že chránili horiaci plameň i s nasadením vlastného života, a tak my môžeme stavať na ich vytrvalosti, odvahe, nepoddajnosti a svedectve.
Sme si vedomí významu tejto udalosti, preto – aj keď práce a pastoračných činností je vždy dosť – chceme sa stretnúť, spomínať, ďakovať, sláviť a aj takto vyjadriť postoj k tejto udalosti – hlasom vďačnosti,“ hovorí sr. Jana Kurkinová, FMA, tajomníčka KVRPS.
„Predstavení museli odovzdať kľúče a kláštory ostali zatvorené. Okrem osobných vecí bolo všetko zoštátnené, pričom mnohé veci sa hneď v prvých dňoch aj rozkradli vrátane liturgických predmetov, v ktorých niektorí videli cennosti a nie to, na čo skutočne slúžili,“ uvádza historik Tomáš Gerboc, SVD.
„Rehoľníci boli sústredení a držaní v internácii, zbavení práv občana, boli postavení na okraj spoločnosti a ak sa chceli nanovo zaradiť do verejného života, museli skrývať svoju identitu rehoľníka. Mnohí ozaj zakúsili „červený" teror na vlastnom živote. Reálne oživenie rehoľného života priniesla až Nežná revolúcia v roku 1989, ktorá znamenala koniec totality.“
Pri tejto príležitosti vytvorila KVRPS logo 70. výročia. Tvorí ho plameň – symbol viery a rehoľného života v Československu, ktorý sa komunistická moc snažila uhasiť a rehole i rehoľníkov zlikvidovať. Skladá sa z dvoch menších plamienkov, z ktorých jeden predstavuje mužské a druhý ženské rehole.
Modrý plameň (mužské rehole) je zložený zo 17 menších častí a symbolizuje 17 zlikvidovaných mužských reholí. Červený plameň (ženské rehole) je zložený z 24 častí a symbolizuje 24 zlikvidovaných ženských reholí.
Plameň vychádza zo štvorca, ktorý symbolizuje ohraničenie a vytesnenie v snahe zamedziť ďalší rozvoj rehoľného života v spoločnosti. To malo viesť k jeho zániku. Plameň sa však nepodarilo uhasiť, preráža múry a horí naďalej.
- - -
Konferenciu vyšších rehoľných predstavených na Slovensku tvorí 73 reholí, 45 ženských a 28 mužských, ktoré majú svojich rehoľníkov a rehoľné sestry v 446 rehoľných komunitách na Slovensku. Viac o ich živote ponúkajú stránky www.kvrps.sk aj www.zasvatenyzivot.sk.
Zdroje: TASR / KVRPS