Urbi et orbi - veľkonočné posolstvo Svätého Otca Františka

TK KBS, RV jb; pz | 12. 04. 2020 13:00



Vatikán 12. apríla (RV) V plnom znení prinášame Veľkonočné posolstvo Svätého Otca Františka Urbi et orbi, ktoré predniesol vo Veľkonočnú nedeľu 12. apríla 2020 na poludnie z centrálneho miesta Vatikánskej baziliky nad hrobom svätého apoštola Petra.

Drahí bratia a sestry, požehnanú Veľkú noc!

Dnes zaznieva na celom svete ohlasovanie Cirkvi: „Ježiš Kristus vstal z mŕtvych!“ – „Naozaj vstal z mŕtvych!“

Tak ako nový plameň, zažala sa táto Dobrá zvesť uprostred noci: noci sveta, ktorý už beztak čelil epochálnym výzvam a teraz je pod útlakom pandémie, ktorá vystavuje tvrdej skúške našu veľkú ľudskú rodinu. Tejto noci zaznel hlas Cirkvi: „Vstal Pán, Kristus, nádej moja“ (Veľkonočná sekvencia).

Je to iná „nákaza“, ktorá sa prenáša od srdca k srdcu – pretože každé ľudské srdce očakáva túto Dobrú zvesť. Je to nákaza nádeje: „Kristus, moja nádej, vstal!“ Nejde o magickú formulu, ktorá umožní zmiznúť problémom. Nie, zmŕtvychvstanie Krista nie je o tom. Je naopak víťazstvom lásky pri koreni zla, víťazstvom, ktoré „nepreskakuje“ utrpenie a smrť, ale nimi prechádza tým, že uprostred priepasti otvára cestu, premieňajúc zlo na dobro: toto je tá exkluzívna značka Božej moci.

Zmŕtvychvstalým je Ukrižovaný, nie niekto iný. Na svojom oslávenom tele nesie nezmazateľné rany: rany, ktoré sa stali priezormi nádeje. Na neho obráťme svoj pohľad, aby uzdravil rany uboleného ľudstva.

Moje myšlienky dnes smerujú predovšetkým k tým, ktorí sú zasiahnutí priamo koronavírusom: ku chorým, k tým, čo zomreli a k príbuzným, ktorí oplakávajú odchod svojich milovaných, s ktorými sa im niekedy nepodarilo ani sa naposledy rozlúčiť. Pán života nech prijme k sebe do svojho kráľovstva zosnulých a nech dá útechu a nádej tým, čo sa nachádzajú ešte v skúške, zvlášť seniorom a tým, čo sú sami. Kiež nechýba jeho útecha a potrebná pomoc tým, čo sa nachádzajú v podmienkach zvláštnej zraniteľnosti, ako sú tí, čo pracujú v opatrovateľských domoch alebo žijú v kasárňach a vo väzniciach. Pre mnohých je to Veľká noc samoty, prežívaná uprostred zármutku a mnohého nepohodlia, ktoré spôsobuje pandémia, od fyzického utrpenia po problémy ekonomické.

Toto ochorenie nás nepozbavilo len prejavov blízkosti, ale aj možnosti osobne čerpať útechu, ktorá vyviera zo sviatostí, najmä z Eucharistie a sviatosti zmierenia. V mnohých krajinách nebolo možné k nim pristúpiť, no Pán nás nenechal osamotených! Tým, že zostávame zjednotení v modlitbe, sme si istí, že on na nás kladie svoju ruku (porov. Ž 139,5), opakujúc nám mocne: Neboj sa, „vstal som z mŕtvych a som stále s tebou!“ (porov. Rímsky misál).

Ježiš, naša Pascha, nech dá silu a nádej lekárom a zdravotníkom, ktorí všade ponúkajú svedectvo starostlivosti a lásky k blížnemu až po kraj síl a nie zriedka za obetu vlastného zdravia. Im, ako aj tým, čo neúnavne pracujú na zabezpečení dôležitých služieb, potrebných pre občianske spolužitie, poriadkovým silám a vojakom, ktorí v mnohých krajinách prispeli k uľahčeniu v ťažkostiach a utrpeniach obyvateľstva, smerujú naše láskyplné myšlienky spolu s našou vďačnosťou.

V týchto týždňoch sa život miliónov ľudí zmenil znenazdania. Pre mnohých zostať doma sa stalo príležitosťou uvažovať, zastaviť uponáhľané rytmy života, zostať so svojimi drahými a tešiť sa z ich spoločnosti. Pre mnohých však je to i čas ustarostenosti o budúcnosť, ktorá sa javí ako neistá, pre riziko straty práce a pre iné následky, ktoré prítomná kríza so sebou prináša. Povzbudzujem tých, čo majú politickú zodpovednosť, aby sa aktívne nasadili v prospech spoločného dobra občanov, zabezpečujúc potrebné prostriedky a nástroje na umožnenie všetkým viesť dôstojný život, a aby napomohli, keď to okolnosti dovolia, obnove zvyčajných každodenných aktivít.

Toto nie je čas na ľahostajnosť, pretože celý svet trpí a potrebuje sa zomknúť v jednote pri čelení pandémii. Vzkriesený Ježiš nech dá nádej všetkým chudobným, ktorí žijú na okraji, utečencom a bezdomovcom. Nech nie sú ponechaní osamote títo najslabší bratia a sestry, ktorí obývajú mestá a periférie v každej časti sveta. Nedovoľme, aby im chýbali veci základnej potreby, ktoré sa ťažšie zháňajú teraz, keď sú mnohé prevádzky zavreté, ako ani lieky a najmä možnosť primeranej zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na okolnosti, nech sa zmiernia medzinárodné sankcie, ktoré bránia krajinám, na ktoré sú uvalené, v možnostiach zabezpečiť primeranú podporu vlastným obyvateľom; a nech sa všetky štáty vynasnažia, aby mohli čeliť najvážnejšej núdzi prítomnej chvíle tým, že sa zníži, či dokonca odpustí dlh, ktorý zaťažuje rozpočty najmä tých najchudobnejších.

Toto nie je čas na egoizmus, pretože výzva, ktorej čelíme, sa dotýka nás všetkých a nerobí rozdiel medzi osobami. Spomedzi mnohých oblastí sveta zasiahnutých koronavírusom sa obraciam v myšlienkach zvlášť na Európu. Po Druhej svetovej vojne tento kontinent dokázal povstať vďaka konkrétnemu duchu solidarity, ktorý mu umožnil prekonať súperenia minulosti. Viac než inokedy je naliehavé, predovšetkým v dnešných okolnostiach, aby také súperenia nenabrali opäť na sile, ale aby si všetci uvedomovali, že sú súčasťou jedinej rodiny a vzájomne sa podporovali. Dnes Európska únia stojí pred epochálnou výzvou, od ktorej bude závisieť budúcnosť nielen jej, ale aj celého sveta. Nech sa nepremešká príležitosť dať ďalší dôkaz solidarity, aj hľadaním inovatívnych riešení. Alternatíva je iba egoizmus čiastkových záujmov a pokušenie návratu do minulosti, s rizikom vystaviť tvrdej skúške pokojné spolunažívanie a rozvoj budúcich generácií.

Toto nie je čas na rozdelenie. Kristus, náš pokoj, nech osvieti tých, čo nesú zodpovednosť v konfliktoch, aby mali odvahu pridať sa k výzve na globálne a okamžité zastavenie zbraní vo všetkých kútoch sveta. Toto nie je čas, aby sa pokračovalo vo výrobe a predaji zbraní, míňajúc obrovské sumy, ktoré by mali byť použité na liečenie ľudí a záchranu životov. Nech je to naopak čas, v ktorom sa konečne ukončí dlhá vojna, ktorá zakrvavila milovanú Sýriu, konflikt v Jemene a napätia v Iraku, ako aj v Libanone. Nech je to čas, v ktorom Izraelčania a Palestínčania obnovia dialóg, aby našli stabilné a trvalé riešenie, ktoré by umožnilo obom nažívať v pokoji. Nech prestanú utrpenia obyvateľstva, ktoré žije vo východných oblastiach Ukrajiny. Nech skončia teroristické útoky páchané proti toľkým nevinným ľuďom v rôznych krajinách Afriky.

Toto nie je čas na zábudlivosť. Kríza, ktorej čelíme, nech nám nedá zabudnúť na toľké iné núdzové situácie, ktoré so sebou nesú utrpenia mnohých osôb. Pán života nech je nablízku tým v Ázii a Afrike, ktorí sa ocitli v ťažkých humanitárnych krízach, ako v regióne Cabo Delgado, na severe Mozambiku. Nech rozohreje srdcia mnohých utečencov a vyhnancov z dôvodu vojen, sucha a hladu. Nech poskytne ochranu tým početným migrantom a utečencom, medzi ktorými je mnoho detí, ktorí žijú v neznesiteľných podmienkach, zvlášť v Líbyi a na hraniciach medzi Gréckom a Tureckom. A nechcem zabudnúť na ostrov Lesbos. Nech umožní vo Venezuele dospieť ku konkrétnym a bezodkladným riešeniam, zameraným na umožnenie medzinárodnej pomoci obyvateľstvu, ktoré trpí kvôli ťažkej politickej, sociálno-ekonomickej a zdravotnej situácii.

Drahí bratia a sestry,

ľahostajnosť, egoizmus, rozdelenie a zábudlivosť skutočne nie sú slová, ktoré chceme počuť v tomto čase. Chceme ich zakázať po všetky časy! Zdá sa, že majú navrch, keď v nás víťazí strach a smrť, teda keď nedovolíme Pánu Ježišovi zvíťaziť v našom srdci a v našom živote. On, ktorý už porazil smrť a otvoril nám cestu k večnej spáse, nech rozoženie temnoty nášho úbohého ľudstva a nech nás vovedie do jasu svojho slávneho dňa, čo nepozná súmrak.

S týmito myšlienkami chcem zaželať všetkým vám požehnanú Veľkú noc.

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Marek Vaňuš SVD)



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024