Karanténa spôsobila, že saleziáni majú karanténu a nemávajú ani spoločné modlitby, či stolovanie. „Teraz sa náš život podobá viac na to, čo v tomto období prežíva každý Talian. Ja osobne mám viac času na štúdium a modlitbu, čo je pre mňa momentálne najväčším poslaním v tejto situácii. Zároveň si aj živšie uvedomujem, že naše saleziánske povolanie bez konkrétneho poslania, byť s mladými, fyzicky/digitálne stráca zmysel a vitalitu. Lebo len spolu s mladými sa my saleziáni posväcujeme a rastieme v odpovedi na Božie povolanie,“ zdôraznil Jozef Peržeľ.