Prvým spoločenstvom sú rodiny a veriaci z RSO - rodinných svätých omší, ktorí sa od roku 2008 schádzajú v kostole jezuitov v nedeľu o 9:00. „Tieto sväté omše sú otvorené všetkým, nielen rodinám, ale aj pre ľudí všetkých generácií, lebo všetci sme Božia rodina. Chceli sme dať priestor ľuďom aktívne sa zapojiť do slávenia svätej omše, prežívať spoločenstvo na agapé po nej, ako aj počas rôznych aktivít akými sú lyžovačky, výlety, letné sústredenie spevákov či spoločné modlitby a stretká. Sväté omše sme rozbiehali ešte spolu so súčasným provinciálom jezuitov Rudolfom Uherom. Už niekoľko posledných rokov ich "ťahá" Miloš Lichner, v súčasnosti prorektor Trnavskej univerzity a pomáha mu spolubrat Vlastimil Dufka,“ povedal pre Tlačovú kanceláriu Konferencie biskupov Slovenska Juraj Klepáč.
Projekt rodinných svätých omší rozbehli bývalí speváci chrámového zboru pri jezuitskom kostole, Chorus Salvatoris. Keď spevákom začali pribúdali deti, založili spevácky zbor Magis, ktorý má aj svoju detskú sekciu - Minimagis. V roku 2019 vydali deti zo zboru Minimagis svoje prvé CD. V súčasnosti toto spoločenstvo tvoria starí, mladí, deti, rodiny i jednotlivci, dokonca má fanúšikov aj z radov ľudí bez domova. Každý týždeň tak svoju vieru prežívajú v spoločenstve, ktoré dokáže podržať, podporiť a povzbudiť.
Druhým spoločenstvom je Klub otcov O dve osem. Otcovia sa pravidelne ráno schádzajú na káve po tom, čo odvezú deti do školy. „Klub otcov vznikol „zo zúfalstva“. Väčšinou som viezol deti na poslednú chvíľu do školy. Nebol som sám, bolo nás takých viacero. Následne sme sa spoznali a začali spolu chodiť na kávu oproti škole. Teraz je nás asi 50,“ hovorí Juraj Klepáč.
Na káve sa stretávajú každé ráno, ale hlavne v stredu. „Klub nie je oficiálna organizácia. Snažíme sa o dva rozmery: prežívať spoločenstvo otcov, ktorí sa podporujú vo viere, mužskej kresťanskej spiritualite a vo vedení rodiny a druhý je pomoc škole našich detí, Základnej škole Matke Alexie. Snažíme sa byť užitoční v budovaní "školského spoločenstva" sestričiek, ktoré školu zriadili, pedagógov, žiakov a rodičov. Preto realizujeme počas roka tradičné podujatia ako zabíjačku na školskom dvore a majáles. Sme tím, ktorý sa dokáže dať rýchlo dokopy a preto sa snažíme zároveň pomôcť aj brigádami na škole. V súčasnosti stojíme spolu so zriaďovateľom a Radou rodičov školy pred veľkou výzvou, dať dokopy dostatok finančných prostriedkov a zrealizovať opravu chátrajúceho školského dvora, ktorý škola nutne potrebuje“ vysvetľuje Juraj Klepáč.
Otcovia z klubu pravidelne pre seba a deti organizujú výlety. Napríklad v júni splavujú rieky. Majú za sebou Mosoni duna, Dunajec, Vltavu, Berounku. „Chodia len otcovia s deťmi, mamám vtedy ponúkame voľný víkend. Naopak kompletné rodiny chodia zase počas polročných prázdnin na lyžovačku do Račkovej doliny,“ povedal Juraj Klepáč. Okrem toho organizujú aj malé víkendové podujatia, hlavne výlety, ale aj napríklad oslavu cirkevného Silvestra, na konci cirkevného roku alebo rozlúčku s fašiangami na "mäsitý utorok". „Je to o utužení spoločenstva a podpore vo viere,“ dodáva s tým, že jezuita Miloš Lichner robí pre klub menšie duchovné obnovy, či slúži každý utorok ráno svätú omšu.
Tieto dve spoločenstvá boli od marca pozvané na spoločnú svätú omšu cez web. Postupne sa počet účastníkov rozširuje, pridávajú sa rodiny z ďalších spoločenstiev, ale aj jednotlivci. „Okrem nedeľnej rannej svätej omše o 9:00, máme každý deň o 19:30 svätú omšu a potom ďalšiu aktivitu akou je modlitba korunky, krížovej cesty alebo adorácia. V stredu máme stretko pre miništrantov. Miloš sa snaží aj takto chlapcov formovať,“ hovorí Juraj Klepáč.
Priamy prenos svätej omše prebieha z kaplnky od jezuitov. „V týchto dňoch je samozrejme viacero možností, ako byť účastní na svätej omši, ale nám aplikácia zoom dovoľuje interakciu. Pred začiatkom svätej omše si môžeme rozdeliť čítania, prosby, alebo pri modlitbe krížovej cesty jednotlivé zastavenia. Zároveň po spomenutých aktivitách môžeme zostať "on-line" a vzájomne sa "naživo" porozprávať, pozdieľať a povzbudiť“ povedal.
Rodinu Klepáčovcov v súčasnej dobe izolácie Boh učí každý deň niečo nové. „Novým pozitívnym rozmerom je skutočnosť, že sme výrazne viac spolu. Je to posilnenie rodinnej komunity. Zároveň sa učíme byť vďační za maličkosti.“ povedal Juraj Klepáč. Priznáva však, že nie všetko je vždy ideálne. „Sú konflikty či napätia medzi deťmi, lebo sa nezhodnú. Najväčšia výzva je pomáhať deťom s úlohami a popritom naplno pracovať z domu, ergo sústrediť sa na obe činnosti súčasne. Postupne sa dostávame do systémových riešení. Oceňujeme, že učitelia začali používať výdobytky techniky. Akurát u nás doma je niekedy problém s nedostatkom počítačov pre naše vedomosti chtivé deti. Taktiež máme určite viac času na duchovný život. V normálnom režime fungovania našej rodiny by sme na svätej omši každý deň neboli,“ dodáva Juraj Klepáč.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Niektorým obmedzenia pohybu a zavreté školy dosť nabúrali rodinné fungovanie
Na otázky Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska odpovedá Pavol Schmitzer, člen Klubu otcov O dve osem
- Čo je Klub otcov O dve osem?
Klub otcov O dve osem je spoločenstvo otcov žiakov Základnej školy Matky Alexie v Bratislave. Cieľom Klubu otcov je organizovaním rôznych rodinných akcií, vzájomným povzbudením a prežívaním spoločenstva prispieť ku kvalitnejším vzťahom v rodinách i v škole.
- Ako vznikol Klub otcov?
Klub otcov O dve osem získal svoj názov z každodennej situácie, kedy mnohí otcovia privážali svoje deti do školy tesne – 2 minúty – pred začiatkom vyučovania. Po opadnutí tohto ranného zhonu zostávali debatovať pred školou, prípadne v blízkej kaviarni. Stala sa z toho tradícia pravidelných týždenných stretnutí - vždy v stredu o 7:58 hod. A vďaka pribúdajúcemu počtu úspešných akcií a spoločných zážitkov, sa dnes otcovia stretávajú prakticky každý pracovný deň. Niekedy traja, inokedy aj dvadsiati. Celkovo je otcov v Klube viac ako päťdesiat.
- Otcovia sa stretávali každý deň pred školou, no školy sú dnes zavreté. Zostávate v kontakte naďalej?
Áno, sme v dennom kontakte cez četovaciu skupinku Whatsapp.
- Ako Klub otcov funguje v čase koronavírusu?
Asi po dvoch týždňoch od zavretia školy (a následne aj našej obľúbenej kaviarne), sme obnovili aj naše ranné stretávanie pri káve. O 7:58 hod. sa stretneme s kávou v ruke v našej virtuálnej kaviarni cez videokonferenciu a podebatujeme o najrôznejších témach. Virtuálna miestnosť je otvorená a k dispozícii celý deň - podobne ako kaviareň. Takže v nej môžu prebiehať stretnutia otcov kedykoľvek. Sme totiž presvedčení, že potreba vzájomného zdieľania sa, je v týchto dňoch rovnako dôležitá ako pred korona krízou, ak nie ešte dôležitejšia.
- Ste najeko v spojení so školou? Vedením?
S vedením školy komunikujeme prostredníctvom Rady rodičov alebo v prípade potreby aj napriamo. Máme medzi sebou korektné vzťahy a otvorenú komunikáciu, čo si veľmi vážime. Nakoniec, máme rovnaké hodnoty a spoločné ciele v práci na kvalitnom vzdelávaní detí a budovaní dobrého spoločenstva našej školy. To sa zatiaľ - vďaka Bohu - celkom darí.
- Ako zvládajú otcovia homeoffice a učenie s deťmi?
Je to individuálne, veľa závisí od typu práce otca a veku detí. Tiež to, či pracujú obaja rodičia alebo je napríklad mamina doma na materskej s mladším dieťaťom. Staršie deti si už vedia poradiť aj samé, sú viac zvyknuté aj na virtuálnu komunikáciu cez mobily a počítače. S mladšími deťmi je isto viac práce a vyžaduje si to úsilie rodičov, ktoré musia skĺbiť so zabezpečením stravy a vlastnou prácou. Nie je to jednoduché obdobie. Ja ale verím, že táto kríza nás môže aj mnohému hodnotnému naučiť. Tak sa ju snažím komunikovať aj našim deťom - ako príležitosť k rastu.
- Aké máte poznatky z dnešných dní - čo hovoríte deťom? Zmenil sa nejako rodinný harmonogram?
Z diskusií s niekoľkými otcami viem, že niektorým obmedzenia pohybu a zavreté školy dosť nabúrali rodinné fungovanie. Niektorí dokonca dočasne zmenili bydlisko - pokiaľ mali takú možnosť - aby vedeli deťom zabezpečiť lepší výbeh do prírody a viac priestoru ako v panelákových bytoch. Nie všetci však majú takéto možnosti a práca z domu preto vyžaduje trpezlivosť i kus improvizácie. Aj miera tolerancie zo strany otcovho, či maminkinho zamestnávateľa je významný faktor, ktorý ovplyvňuje pokoj v dome. Myslím si, že toto všetko sú veci, o ktorých je potrebné hovoriť. Aj preto je veľkým darom mať komunitu priateľov, ktorí riešia podobné problémy a vedia si pomôcť ľudsky i duchovne.
- Čo duchovné povzbudenie? - vytvorili ste nejaké technické spojenie? WhatsApp, Zoom meetings atď?? Znásobili sa spoločné modlitby?
Povedal by som, že duchovná súdržnosť je jedným z nosných pilierov nášho otcovského spoločenstva. Iste každý do väčšej, či menšej miery prežíva duchovný živoť hlavne vo svojej rodine a farnosti. Ale skutočnosť, že máme k dispozícii duchovného sprievodcu, ktorý s našim Klubom žije už niekoľko rokov - otca Miloša Lichnera, SJ - je veľkým prínosom. Miloš nás pozná, prežil s nami nejeden výlet, túru, splav, lyžovačku. Za normálneho fungovania sa stretávame na káve, výletoch, na duchovných obnovách a pravidelných sv. omšiach. V týchto dňoch spolu so spoločenstvom rodín okolo jezuitskej komunity v Bratislave máme možnosť sa dennodenne stretávať pri Eucharistii nadiaľku. Miloš Lichner celebruje sväté omše a my sa ich zúčastňujeme prostredníctvom videokonferencie každý večer. Po omšiach nasleduje spoločná modlitba Korunky alebo adorácia. Desiatky rodín týmto spôsobom udržujú kontakt s Božím slovom a medzi sebou navzájom v čase, keď sa nemôžeme vidieť osobne. Niekedy sú problémy s pripojením - hapruje zvuk, či obraz - ale je to autentické a naše. Viacerým otcom tento spôsob stretávania pripomenul časy komunistického útlaku, keď kňazi tajne slúžili sv. omše v bytoch, či pivniciach. Chvála Bohu, teraz máme slobodu - aj keď trochu oklieštenú vírusom - a našimi virtuálnymi stretnutiami môžeme trošku posvätiť aj cyberpriestor.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Táto skúška nám umožňuje prehĺbiť naše priateľstvá
Na otázky Tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska odpovedá jezuita Miloš Lichner
- Ako ste sa dostali ku Klubu otcov?
Časť Klubu otcov sú členmi rodinných svätých omší (RSO) a oslovili ma pred niekoľkými rokmi, či by som s nimi nešiel na splav, keď nemali sprevádzajúceho kňaza. Súhlasil som. Po splave som sa ponúkol, že pripravím pre nich duchovnú obnovu. Keďže oni zvykli chodiť ráno po odvoze detí do školy na kávičku, keďže som bol vtedy dekanom Teologickej fakulty, ktorá sídli neďaleko školy ich detí, ponúkol som sa slúžiť pre nich v utorky sväté omše. Každý utorok tam teraz chodí približne 25 chlapov. Je to fantastické, pretože je to ich svätá omša, kde nemusia riešiť deti. Po svätej omši ideme spolu na kávičku a rozprávame sa.
- Vy ste skôr vedec. Boli ste dekanom, teraz ste prorektor Trnavskej univerzity. Ste prekladateľ, teológ. V čom Vám je blízka takáto pastorácia otcov?
Každý kňaz má pastoračný drive. Bol som pri tom inšpirovaný veľkými otcami II. Vatikánskeho koncilu, ktorí cez deň pracovali, vedecky písali závažné štúdie, ale po večeroch mali vždy pastoráciu. Tam prenášali určité momenty, ktoré našli v teológii. Prípadne spätne sa pri teologickom výskume nechali inšpirovať podnetmi pastoračných stretnutí.
- Žijeme novú dobu karantény. Zmenila sa dnes pastorácia?
Preniesla sa do internetovej rodiny. Každý deň večer máme svätú omšu. Modlíme sa Korunku Božieho milosrdenstva, alebo ruženec. Mávame online miništrantské stretko, na ktorom sa zúčastňujú aj oteckovia. Síce chýba osobný ľudský kontakt, ale snažíme sa rozvíjať prostredníctvom moderných technológií, aby ľudia sa dokázali stretnúť v spoločenstve. Aplikácia zoom umožňuje, aby sa ľudia navzájom videli a počuli, to znamená, že pred svätou omšou a po nej zvyčajne zostávajú pripojení a navzájom sa rozprávajú, akoby sme boli fyzicky prítomní. Utvorilo sa živé spoločenstvo, ktoré teraz funguje cez internet. Ľudia sú radi spolu, rozprávajú sa. S pátrom Tomášom Jelušom rozbiehame aj internetové duchovné obnovy a stretnutia s mladou, dorastajúcou generáciou.
- Predsa len, necítite sa ako kňaz v tejto dobe opustený a osamelý?
Ako vedec som zvyknutý sedávať dlhé hodiny sám za počítačom s mojou knižnicou. Na samotu som teda zvyknutý. Denne vybavujem veci, ktoré sa týkajú rektorátu. Veľký čas venujem písaniu. Mám rozpísaných niekoľko kníh a tiež niekoľko článkov. Samozrejme, že by som bol rád s ľuďmi, ale keďže je taká doba, snažíme sa stretnúť cez internet. Táto skúška nám umožňuje prehĺbiť naše priateľstvá.
- Čo si z tejto doby môžeme zobrať, keď sa nám znormalizuje život?
Viacerí ľudia mi povedali, že v živote neboli na toľkých svätých omšiach a nemali toľko duchovných aktivít ako teraz. Ľudia si môžu nájsť v rodine čas pre seba, aby sa mohli rozprávať a naučili sa spolu komunikovať. Nehovoriť len o fungovaní rodiny, kto odvezie deti, alebo kto navarí, ale môžu sa učiť živej ľudskej komunikácii. Vidíme tiež, ako Boh v tomto čase skúšky, kráča s nami. Boh nám vzbudzuje mnoho krásnych ľudí, ktorí sa inšpirujú ku konaniu dobra.