V úvode slávenia Svätý Otec formuloval svoj úmysel týmito slovami:
„Myslím na jeden vážny problém, ktorý je v nejednej časti sveta. Chcel by som, aby sme sa dnes modlili za problém preplnených väzníc. Kde je preplnenie – je tam mnoho ľudí – tam je nebezpečie, že v tejto pandémii sa to skončí vážnou pohromou. Modlime sa za zodpovedných, za tých, ktorí v tejto veci musia prijímať rozhodnutia, aby našli správnu a kreatívnu cestu na vyriešenie tohto problému.“
V pondelok Veľkého týždňa pripomína liturgia slova evanjeliu udalosť, keď Mária pomazala vzácnym olejom Ježišove nohy a Judáš sa nad tým pohoršuje pre plytvanie peňazí, ktoré mohli slúžiť pre chudobných. Avšak Judášov záujem nepramení zo solidárnosti s chudobnými. V odpovedi na Judášovu výčitku Ježiš dodáva: „Veď chudobných máte vždy medzi sebou“ (Jn 12,8). Pápež František sa v homílii sústredil na zmysel týchto Ježišových slov:
„Nebudeme súdení z luxusu alebo ciest, ktoré podnikáme, alebo zo spoločenskej dôležitosti, akú nadobudneme. Budeme súdení z nášho vzťahu k chudobným. Avšak ak ja dnes nespoznávam chudobných, nechávam ich bokom, domnievam sa, že ich tu niet, Pán ma nespozná v deň súdu.
Keď Ježiš hovorí: „Chudobných máte vždy medzi sebou“, chce povedať: „Ja budem vždy medzi vami v chudobných. Budem tam prítomný“. A toto nie je robiť zo seba komunistu, toto je ústredný bod evanjelia: budeme súdení z tohto.“
- - -
Plné znenie homílie Svätého Otca
Tento úryvok sa končí poznamenaním: „A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.“ V iný deň sme videli kroky pokušenia: počiatočné zvádzanie, klamná predstava, potom to v druhom kroku narastá a nakazí ďalších a v treťom kroku sa sebaospravedlňuje. Avšak je tu ďalší krok: pokračuje, nezastavuje sa. Týmto ľuďom nestačilo vydať na smrť Ježiša, teraz idú aj po Lazárovi, pretože bol svedkom života.
Chcel by som sa však dnes pristaviť nad jedným Ježišovým slovom. Šesť dní pred Veľkou nocou – sme priamo na prahu Umučenia –, Mária koná toto gesto kontemplácie. Marta posluhuje – tak ako na inom mieste – a Mária otvára dvere ku kontemplácii. A Judáš myslí na peniaze. A myslí na chudobných, ale nie že by mu na chudobných záležalo, ale pretože bol zlodej, a keďže sa staral o pokladnicu, brával si z toho, čo tam vkladali.
Tento príbeh neverného správcu je stále aktuálny, vždy sú tu takí, aj na vysokej úrovni: mám na mysli niektoré dobročinné alebo humanitárne organizácie, ktoré majú množstvo zamestnancov, štruktúru košatú na ľudí, a nakoniec sa chudobným dostane tak 40 percent, pretože 60 je na vyplatenie platu toľkým ľuďom. Je to spôsob odoberania peňazí chudobným.
Ale je tu Ježišova odpoveď, pri ktorej sa chcem pristaviť: „Veď chudobných máte vždy medzi sebou“. Toto je pravda: „Veď chudobných máte vždy medzi sebou“. Chudobní sú tu. A je ich mnoho: je tu ten chudobný, ktorého vidíme, ale toto je minimálna časť; väčšie množstvo chudobných sú tí, ktorých my nevidíme: skrytí chudobní. A nevidíme ich, pretože vstupujeme do tejto kultúry ľahostajnosti, ktorá je popieračská. A my popierame: „Nie, nie je ich veľa, nevidieť ich; azda len nejaký ten prípad...“ - Stále bagatelizujeme skutočnosť chudobných. Ale je ich veľa, veľmi veľa.
Alebo hoci aj neupadneme do tejto kultúry ľahostajnosti, no je tu zvyk vnímať chudobných ako nejaké okrasy mesta: áno, sú tu, tak ako sochy; áno, sú tu, je ich vidieť, to áno: tamtá starenka, čo žobre, či ten ďalší... Ale akoby to bola normálna vec: ku koloritu mesta patrí to, že má chudobných. Ale veľkú väčšinu tvoria chudobní, ktorí sú obeťami hospodárskych politík, finančných politík. Niektoré čerstvé štatistiky to zhrnujú takto: je veľa peňazí v rukách nemnohých, a veľká chudoba u mnohých, u veľmi mnohých.
A toto je chudoba toľkých ľudí, obetí štruktúrnej nespravodlivosti svetovej ekonomiky. A je toľko chudobných, ktorí sa hanbia dať najavo, že nevystačia s peniazmi do konca mesiaca; toľkí chudobní strednej vrstvy, ktorí chodia potajme do Charity a skryto prosia pociťujúc hanbu. Chudobných je omnoho viac ako bohatých: oveľa, oveľa viac... A to, čo hovorí Ježiš je pravda: „Veď chudobných máte vždy medzi sebou“. Ale vidím ich ja? Som si vedomý tejto skutočnosti? Predovšetkým tej ukrytej skutočnosti, tých, čo zakúšajú hanbu povedať, že nevyjdú s peniazmi do konca mesiaca.
Pamätám si, ako mi v Buenos Aires povedali, že budovu jednej opustenej fabriky, roky prázdnu, obýva zo pätnásť rodín, ktoré sa tam nedávno predtým nasťahovali. Išiel som tam. Boli to rodiny s deťmi a každá si vzala nejakú časť opustenej fabriky, aby tam žili. A všimol som si, že každá rodina mala dobrý nábytok, nábytok strednej vrstvy, mali televízor, ale išli tam, pretože nemohli zaplatiť podnájom.
Noví chudobní, ktorí musia zanechať dom, pretože ho nemôžu zaplatiť, prichádzajú tam. To je tá nespravodlivosť ekonomickej alebo finančnej organizácie, ktorá ich k tomu priviedla.
A takýchto ľudí je mnoho, veľmi mnoho, až tak, že sa s nimi stretneme pri [poslednom] súde. Prvá otázka, ktorú nám Ježiš dá, je: „Ako sa správaš k chudobným? Dal si im jesť? Keď bol vo väzení, navštívil si ho? V nemocnici, bol si ho pozrieť? Pomohol si vdove, sirote? Pretože tam som bol Ja“. A z tohto budeme súdení. Nebudeme súdení z luxusu alebo ciest, ktoré podnikáme, alebo zo spoločenskej dôležitosti, akú nadobudneme.
Budeme súdení z nášho vzťahu k chudobným.
Avšak ak ja dnes nespoznávam chudobných, nechávam ich bokom, domnievam sa, že ich tu niet, Pán ma nespozná v deň súdu. Keď Ježiš hovorí: „Chudobných máte vždy medzi sebou“, chce povedať: „Ja budem vždy medzi vami v chudobných. Budem tam prítomný“. A toto nie je robiť zo seba komunistu, toto je ústredný bod evanjelia: budeme súdení z tohto."
Pápež František i dnes ukončil svätú omšu krátkym vystavením Sviatosti oltárnej so záverečným eucharistickým požehnaním. Pred odchodom z kaplnky sa zastavil pri soche Panny Márie s Ježiškom v náručí za spevu mariánskej antifóny Ave Regina Caelorum – „Zdravas’, Kráľovná nebeská“.