Dni rodiny sú podľa neho rovnaké. „Plné činnej kontemplácie a Ježišovej modlitby. V pozadí nám ide liturgia, či modlitby mníchov studitov z ukrajinského Univa alebo chvály,“ hovorí s tým, že pri troch maličkých deťoch sa veru človek nenudí. Stále sa niekto ozýva a vyžaduje si pozornosť. „Neustále rozmýšľame ako preorganizovať náš byt, aby naša horolezkyňa Terezka mala čo najmenej príležitostí spadnúť. Neustále prebaľovanie, umývanie, kojenie, kŕmenie, upratovanie, varenie, dezinfekcia bytu, krátka prechádzka a znovu upratovanie, stavanie veže z kociek... Cítime sa ako v úli. A to je dobre. A sme za to vďační Bohu,“ hovorí diakon Michal.
Pred mesiacom mali dvojčatá krstiny. „V týždni pred tým začali kašľať. Nasadili sme domácu liečbu po porade s lekárkou. Dievčatá nemali teplotu, preto sme ani nemali obavy, žeby šlo o niečo vážne. Všetko sa zmenilo v nedeľu po krste, keď naša Hanka začala po kŕmení veľmi zvracať hlieny... Rozhodli sme sa ísť na pohotovosť so všetkým tromi. Naša Terezka si z chorôb nerobí ťažkú hlavu. Stačí, keď počuje Adama Ďuricu, začne tancovať a tak neviete rozoznať, či je chorá, či zdravá,“ hovorí Michal. Na pohotovosti ich poslali na rtg, ktoré všetkým trom dievčatám potvrdilo zápal pľúc v rôznom rozsahu. Hospitalizovali ich všetkých piatich. Z ďalších výsledkov sa dozvedeli, že dvojčatá majú aj chrípku a pneumokoka. Najhoršie na tom bola Hanka.
Terke liečba zabrala hneď, preto ju prepustili na druhý deň – aj preto, že v tom čase sa už koronavírus približoval na Slovensko, bolo lepšie, aby bola v domácej izolácii. „Po vyšetrení Hanky primárkou nám bola naznačená nie veľmi dobrá prognóza: zápal má veľký rozsah a Hanka je veľmi maličká. Začali sme sa modliť. A veľmi veľa ľudí sa pridalo k nám. Moji spolubratia, ľudia z nášho spoločenstva, kamaráti a celá rodina. Po troch dňoch Hanka išla na kontrolný ultrazvuk. Vzhľadom na jej diagnózu sa uzdravovala neuveriteľne rýchlo. Primárka povedala, že to máme považovať za zázrak.
Teraz sme v ochrannej karanténe, pretože je veľmi dôležité, aby naše dievčatá znovu neochoreli.
Ďakujeme Bohu. Ďakujeme lekárom a v neposlednom rade ďakujeme všetkým ľuďom, ktorí sa modlili,“ hovorí diakon Michal Vadrna, podľa ktorého veria, že zázrak sa stal aj na príhovor blaženého Vasiľa Hopka, ku ktorému prechováva zvláštnu úctu. „Jeho životné postoje sú pre mňa veľmi motivujúce a vyrástol v obci Blažov – odkiaľ je aj moja rodina,“ dodal.
Modlitba v rodine Vadrnovcov momentálne nevyzerá ako v kláštore. „Veľmi sa teším, keď stihneme spoločnú skype modlitbu so skautmi, či s naším rodinným spoločenstvom. Vďaka Bohu za skype a ľudí so skvelými nápadmi. Ja ako diakon som viazaný modlitbou z časoslova – ten príde na rad, až keď večer všetci zaspia. Vďačnosť Bohu, ktorú pociťujem pri objatí svojich detí, je asi tá najväčšia modlitba,“ zdôraznil Michal.