"Museli sme zastaviť prijímanie pútnikov až do Veľkej noci, a to s veľkým smútkom. Svätý týždeň a Vzkriesenie budeme sláviť len medzi sebou, zatiaľ čo bežne prichadzali tisíce mladých ľudí. Väčšina dobrovoľníkov, ktorí u nás žijú a pomáhajú s pohostinnosťou, sa musela vrátiť do svojich krajín. Je nám z toho ťažko, ale snažíme sa, aby sa sŕdc nezmocnila ešte silnejšia skľúčenosť. I v ťažkostiach si chceme uchovať nádej, povedané s bratom Rogerom, "trpne sa nepodriaďovať udalostiam, ale skôr i za najtvrdších okolností všetko pretvárať v Bohu". Prial by som si, aby nás reštriktívne opatrenia podnietili k intenzívnejšej a krajšej modlitbe," hovorí prior ekumenickej komunity a dúfa, že terajšia situácia vnesie aj pozitívnu zmenu do nášho vnútorného života:
"Niečo sa zmení, keď podrastie poklad, ktorým sú medziľudské vzťahy. Udržujme kontakty s ľuďmi, ktorí sú osamotení. Stačí telefonát, správa vypovedajúca o priateľstve. Už modlitba za druhých ľudí predsa vyjadruje solidaritu, ktorá nás vymaňuje z individualizmu." Myslím, že teraz nie je vhodné plytvať sebemenšou energiou na polemiky, reaguje brat Alois na výčitku viacerých katolíkov, ktorí cirkevnej hierarchii predchádzajú prílišnú poddanosť štátu a unáhlenosť v zatvorení kostolov či rušení bohoslužieb (Upravené).