Predovšetkým je však podľa Filípka potrebná živá viera v prítomnosť Ježiša Krista. „V tom nám môže veľmi účinne pomôcť modlitba na vzbudenie viery, nádeje a lásky, alebo iná modlitba, ktorá vychádza spontánne z nášho srdca, čím sa naše srdce vnútorne otvára na Boha. Modlitbou Otče náš sa dostaneme do pozície pokorného Božieho dieťaťa. Tento postoj je dôkazom našej dôvery voči Vykupiteľovi, ktorý sa chce celý darovať veriacemu,“ povedal slovenský jezuita, ktorý je vedúcim Katedry systematickej teológie na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity. Keď dosiahneme tento stav mysle, vtedy máme podľa neho poprosiť Ježiša Krista, aby vstúpil do nášho srdca a urobil si v ňom svoj príbytok. „Treba to urobiť jednoduchými slovami, napríklad: Príď, Pane Ježišu, Chlieb života, a prebývaj v mojom srdci, aby som vždy patril iba tebe. Potom recitujeme, ako počas svätej omše: Baránok Boží... a predstavujeme si, že Kristus prichádza do nášho srdca. Ticho tejto duchovnej udalosti by malo trvať niekoľko minút. Tak chválime Boha za jeho milosrdenstvo a ďakujeme mu za milosť, ktorú sme dostali. Toto duchovné zjednotenie sa môže opakovať mnohokrát denne. Výrazne prispieva k duchovnému pokroku,“ zdôrazňuje jezuita Filípek.
Podľa neho je tento druh svätého prijímania veľmi užitočný pre chronicky chorých ľudí, ktorí počúvajú svätú omšu v rádiu alebo sa na nej zúčastňujú prostredníctvom televízie. Týmto spôsobom môžu omnoho hlbšie prežiť svätú omšu ako obetu.
Svätý Ján Pavol II. ešte ako pápež v encyklike Ecclesia de Eucharistia (Cirkev žije z Eucharistie) jasne hovorí že „Eucharistia sa javí ako vrchol všetkých sviatostí, lebo privádza k dokonalosti spoločenstvo s Bohom Otcom prostredníctvom identifikácie s jednorodeným Synom pôsobením Ducha Svätého. S dôvtipom viery vyjadroval túto pravdu jeden z významných autorov byzantskej tradície: v Eucharistii „viac než vo všetkých ostatných sviatostiach je tajomstvo (spoločenstva) také dokonalé, že vedie k vrcholu všetkých dobier: tu je vrcholný bod všetkých ľudských túžob, lebo tu dosahujeme Boha a Boh sa spája s nami v najdokonalejšej jednote“. Práve preto je vhodné v duši neustále pestovať túžbu po eucharistickej sviatosti. Tu sa zrodila prax duchovného prijímania, šťastne rozšírená v Cirkvi a odporúčaná svätými učiteľmi duchovného života. Svätá Terézia Ježišova napísala: „Keď nepristupujete k prijímaniu a nezúčastňujete sa na omši, môžete prijímať duchovne, čo je veľmi výhodné… Tak prijmete veľa z lásky nášho Pána.“ (EdE 34)
Z toho podľa Filípka logicky plynie, že pápež Ján Pavol II. spomínajúc duchovné sväté prijímanie (je to po prvý krát po Druhom vatikánskom koncile) v istom zmysle ho vlastne odporúča, samozrejme, že prednosť má vždy sviatostné sväté prijímanie.
Ako môžem teda duchovne prijímať Krista? Jednoducho túžbou, preto toto sväté prijímanie tiež nazývame „zjednotenie túžbou“. „Takúto srdečnú žiadosť, aby Pán Ježiš prišiel ku mne a bol so mnou, hoci ho nemôžeme prijať sviatostne, môžeme mu vyjadriť pred počúvaním rozhlasovej alebo televíznej svätej omše. Alebo aj keď sa duchovne pripojíme k účastníkom svätej omše slávenej v najbližšom kostole. Vtedy je dobré pokoriť sa pred Ježišom a vyznať mu svoju nehodnosť a až potom ho poprosiť, aby prišiel do našej duše, hoci ho teraz nemôžeme sviatostne prijať,“ povedal Andrej Filípek.
Niektorí ─ aj keď v ten deň už prijali sviatostne ─ prijímajú podľa neho duchovné sväté prijímanie vždy, keď vstúpia do kostola, hoc aj na krátky čas, aby sa poklonili Najsvätejšej sviatosti. Zvyčajne sú to veriaci, ktorí prijímajú sviatostné sväté prijímanie často, dokonca každý deň. „Možnosť duchovného svätého prijímania je veľkou náboženskou príležitosťou pre tých veriacich, ktorí z nejakého dôvodu nemôžu prijímať sviatostne. Dnes sú to predovšetkým tí katolíci, ktorí žijú v nesviatostných manželstvách,“ dodal.
Formuly duchovného svätého prijímania:
Nie vždy môžeme prijať Krista sviatostným spôsobom, ale kedykoľvek môžeme byť posilnení duchovným svätým prijímaním. Volajme teda z hĺbky svojej duše:
1. Verím, milý Ježišu, že si skutočne prítomný pod spôsobom chleba a vína. Milujem ťa z celého srdca! Ľutujem hriechy, ktoré ťa urazili. Príď do môjho srdca. Ty si moja jediná túžba! S pokorou a láskou prichádzam k tebe, aby si ma objal. Celkom sa ti dovzdávam, ako jedinému predmetu mojej lásky. Nedovoľ mi odtrhnúť sa od Teba.
2. Pane, túžim ťa prijať s takou čistotou, pokorou a nábožnosťou, s kou ťa prijala Tvoje presvätá Matka a podobným duchom a vrúcnosťou, s akou ťa prijímal svätí.
Môj Ježišu, verí, že si skutočne prítomný v Najsvätejšej sviatosti. Milujem Ťa nadovšetko a veľmi túžim, aby si prišiel a prebýval v mojej duši.
Pretože Ťa teraz nemôžem sviatostne, príď duchovne do môjho srdca. Milujem ťa už teraz vo svojom srdci, lebo verím, že si v ňom a celkom sa Ti odovzdávam, prosím, nikdy nedovoľ, aby som sa od teba vzdialil.
3. Pane, Ježišu, pretože Ťa teraz nemôžem prijať prítomného v Najsvätejšej sviatosti (tu môžem povedať aj dôvody tejto nemožnosti), prosím, vstup do môjho srdca v duchu Tvojej svätosti, v pravde Tvojej dobroty a v plnosti Tvojej moci, v spojení s Tvojimi tajomstvami
a v dokonalosti Tvojich ciest.
Pane, verím v teba, tebe dôverujem a teba zvelebujem. Ľutujem všetky svoje hriechy, Tebe nech sa vždy a všade vzdáva chvála a vďaka. Veľmi túžim po tebe, príď, Pane, naplň ma svojou milosťou a láskou.
4. Ty, Pane, si ma stvoril pre seba a moje srdce nebude pokojné, kým nespočinie v tebe. Zápasím s mnohými problémami, často sa moje myšlienky búria, uvedomujem si moje nesplnené túžby, mám zdravotné problémy, neviem milovať ľudí okolo seba, ba neviem ani v teba tak veriť, ako si zasluhuješ, no napriek tomu ťa chcem a túžim po tebe.
Pane, neprepusť ma hladného, prichádzam k tebe ako žobrák prosiaci o kúsok Chleba, prosím, Pane, vstúp do môjho srdca s darom tvojho života. Vylej svoju milosť tam, kde som najslabší a nauč ma pozorne ťa počúvať a s láskou plniť tvoju svätú vôľu.