Kvetné nedele budú bez účasti veriacich, diecézy zrušili kvetné víkendy

TK KBS, tk; ml | 30. 03. 2020 09:45



Bratislava 30. marca (TK KBS) Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. V liturgickom kalendári je 5. apríla. Tento rok bude pre pandémiu koronavírusu slávená bez účasti veriacich, vyplýva rozhodnutia biskupov Slovenska.

Kvetná nedeľa je posledná nedeľa pôstneho obdobia, ktoré sa začalo Popolcovou stredou. Pripomína nám rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. Na Kvetnú nedeľu pripadá tradične aj svetový deň mladých. U nás je tento deň spojený so stretnutím biskupov s mladými v jednotlivých diecézach. Tentoraz boli však zrušené.

V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka (konáriky vŕby alebo rakyty, pretože pučia na jar ako prvé), tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy na budúci rok rok. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.

U Židov a starých Rimanov bola palmová ratolesť symbolom víťazstva. Nosili ju v rukách počas víťazného pochodu. Rovnako na štadiónoch dávali víťazom palmové vetvičky ako symbol víťazstva. V Novom zákone sa palmová ratolesť stala symbolom triumfu mučeníka. Olivová ratolesť je symbolom pokoja a mieru.

Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Pašie (lat. passio – utrpenie) – opis utrpenia a smrti Ježiša Krista od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti.

V gréckokatolíckej cirkvi sa na rozdiel od rímskeho obradu na Kvetnú nedeľu nespievajú pašie. Na konci liturgie je myrovanie. Kvetná nedeľa je vo východnom obrade veľkým sviatkom a má slávnostný charakter. Slávenie Kvetnej nedele sa začalo najprv v Jeruzaleme a zakrátko sa rozšírilo do celej východnej cirkvi. V 6. až 7. storočí sa tento sviatok rozšíril aj v západnej (latinskej) cirkvi.

Kvetnou nedeľou sa začína Veľký týždeň. Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia, z toho je názov Veľkonočné trojdnie. Ono je vyvrcholením Veľkého týždňa. Začína sa omšou Večere Pána na Zelený štvrtok a končí sa vešperami Veľkonočnej nedele. Veľký týždeň – je slovenské pomenovanie obdobia známeho v liturgii ako Hebdomada sancta (Svätý týždeň).

-

Snímka: Ilustračná (Kvetná nedeľa, Bratislava)



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024