Akvinas Juraj Gabura sa narodil sa 17. 1. 1915 v Dolnom Kubíne (Veľký Bysterec). Po presťahovaní rodiny do Bratislavy v roku 1927 pokračoval v štúdiu na gymnáziu a duchovne bol vedený bratmi františkánmi. Nadchnutý ideálom spojenia kontemplácie, štúdia a kázania 28. 9. 1933 vstúpil do rehole dominikánov v Olomouci, kde 29. 9. 1934 zložil prvé rehoľné sľuby. 29. 9. 1937 sa zasvätil Bohu doživotnými sľubmi a 5. 7. 1939 prijal kňazskú vysviacku.
Od 15. 8. 1940 pôsobil v Trenčíne ako správca Kurácie sv. Anny, venoval sa apoštolátu spoločenstiev, redigoval duchovnú revue Smer a venoval sa vydavateľskej činnosti. Po nástupe komunistického režimu a zrušení rehoľných domov sa od apríla 1950 ukrýval hlavne na Orave. Za to, že 16. 8. 1952 vyspovedal príslušníkov Bielej légie, 22. 11. 1952 ho odsúdili na doživotie za „trestný čin velezrady“.
Takmer 8 rokov strávil vo väzniciach v Ružomberku, Ilave, Leopoldove a Valdiciach. Po amnestii v roku 1960 býval v Bratislave a pracoval ako robotník a skladník. Popri tom sa venoval intenzívnemu tajnému apoštolátu v rodinách a spoločenstvách, ako aj ilegálnej obnove dominikánskej rehole na Slovensku. Od roku 1990 pomáhal pri konsolidácii rehole v slobodných pomeroch.
V rokoch 2009–2017 žil vo zvolenskom kláštore a od novembra 2017 až do smrti bol v opatere v Konvente bl. Imeldy sestier dominikánok v Dunajskej Lužnej. Žil z Eucharistie a svoj život prežil v odovzdanosti do Božej vôle. Zomrel v povesti svätosti 29. marca 2019. Jeho život v odovzdanosti do Božej vôle zachytil dokumentárny film Akvinas - svedok viery.
-