V úvode slávenia Eucharistie prenášanej v priamom prenose z Domu sv. Marty vyjadril Svätý Otec omšový úmysel slovami:
„Myslím na mnohých ľudí, ktorí plačú: ľudia izolovaní, ľudia v karanténe, osamotení starí ľudia, hospitalizovaní a tí, ktorí sa liečia, rodičia, ktorí vidia, že keďže nemajú plat, nezvládnu dať jesť svojim deťom. Veľa ľudí plače. Aj my, v našich srdciach, ich sprevádzajme. A neuškodí nám trochu plakať spolu s plačúcim Pánom, nad celým jeho ľudom.“
V homílii pápež poukázal na Ježišov plač nad smrťou priateľa Lazára, ako o tom hovorí evanjeliové čítanie (Jn 11,1-45). Ježiš má srdce plné súcitu, plače z lásky, spolu s plačúcimi Lazárovými blízkymi.
Dnes, pri pohľade na svet trpiaci pandémiou, sme schopní plakať ako Ježiš? – opýtal sa pápež v homílii. Prosme o milosť plakať, pozval veriacich Svätý Otec.
„Ježiš mal priateľov. Miloval všetkých, ale mal i priateľov, s ktorými mal osobitný vzťah, aký býva s priateľmi. Láskavejší, dôvernejší... A často sa zastavoval v dome týchto súrodencov, Lazára, Marty a Márie...
Ježiš cítil žiaľ nad chorobou a smrťou svojho priateľa. Prichádza k hrobu a je hlboko dojatý. A veľmi rozrušený sa pýta: „Kam ste ho uložili?“ A Ježiš zaplakal.
Ježiš, Boh, ale človek, plače. Ešte na inom mieste v evanjeliu sa hovorí, že Ježiš plakal: keď plakal nad Jeruzalemom. A s toľkou nežnosťou plače Ježiš! Plače zo srdca, plače z lásky, plače s plačúcimi.
Ježišov plač. Možno plakal aj inokedy vo svojom živote – to nevieme –; istotne v Olivovej záhrade. Ale Ježiš plače vždy z lásky.
„Zachvel sa v duchu a vzrušený zaplakal.“ Koľkokrát sme počuli v Evanjeliu o tomto Ježišovom dojatí v tej vete, ktorá sa opakuje: „Keď ich videl, zľutoval sa nad nimi“. Ježiš nemôže vidieť ľudí a necítiť zľutovanie. Jeho oči sú späté s jeho srdcom; Ježiš hľadí očami, ale vidí srdcom a dokáže plakať.
Dnes, zoči-voči svetu, ktorý mnoho trpí, zoči-voči ľuďom, ktorí trpia pre dôsledky z tejto pandémie, pýtam sa: sme schopní plakať, ako by to určite urobil aj Ježiš a robí to aj teraz? Podobá sa moje srdce tomu Ježišovmu?
A ak je príliš tvrdé, hoci som aj schopný rozprávať, konať dobro, pomáhať, ale nevstupuje do toho srdce, nie som schopný plakať, prosme o túto milosť Pána: Pane, nech plačem s tebou, nech plačem s tvojím ľudom, ktorý v tejto chvíli trpí.
Dnes plačú mnohí. A my, od tohto oltára, od tejto Ježišovej obety, Ježiša, ktorý sa nehanbil plakať, prosíme o milosť plaču. Nech je dnešný deň pre všetkých nás ako nedeľa plaču.“
Pápež František ukončil svätú omšu adoráciou pred vystavenou Sviatosťou oltárnou a eucharistickým požehnaním s pozvaním k duchovnému svätému prijímaniu.
-
Preložila: Slovenská redakcia VR