Pápež František sa na poludnie prihovoril zo Sály bibliotéky Apoštolského paláca cez strímingový prenos týmito slovami:
- - -
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Evanjelium tejto Piatej pôstnej nedele je o vzkriesení Lazára (porov. Jn 11,1-45). Lazár bol bratom Marty a Márie; všetci boli Ježišovými veľmi dobrými priateľmi. Keď Ježiš prišiel do Betánie, Lazár bol už štyri dni mŕtvy; Marta beží v ústrety Učiteľovi a hovorí mu: „Keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel!“ (v. 21). Ježiš jej odpovedá: „Tvoj brat vstane z mŕtvych“ (v. 23) a dodáva: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie“ (v. 25).
Ježiš sa dáva vidieť ako Pán života, ako ten, ktorý dokáže darovať život i mŕtvym. Potom prichádzajú Mária a ďalšie osoby, všetci s plačom, takže Ježiš – hovorí Evanjelium – „sa zachvel v duchu a […] zaslzil“ (v. 33.35). S týmto chvením v srdci Ježiš pristupuje k hrobu, vzdáva vďaky Otcovi za to, že ho vždy vypočul, káže otvoriť hrobku a silne zvolá: „Lazár, poď von!“ (v. 43). A Lazár vychádza, „nohy a ruky mal ovinuté plátnom a tvár obviazanú šatkou“ (v. 44).
Tu hmatateľne vnímame, že Boh je život a dáva život, no preberá na seba tragédiu smrti. Ježiš mohol zabrániť smrti svojho priateľa Lazára, no chcel sám osobne niesť našu bolesť zo smrti drahých ľudí, no najmä chcel ukázať Božiu vládu nad smrťou.
V tomto Evanjeliovom úryvku vidíme, že viera človeka a Božia všemohúcnosť, všemohúcnosť Božej lásky, sa vzájomne hľadajú a nakoniec sa aj stretnú. Je to ako obojsmerná cesta: viera človeka a všemohúcnosť Boha sa hľadajú a nakoniec sa stretajú.
Vidíme to vo zvolaní Marty a Márie a všetkých nás spolu s nimi: „Keby si bol býval tu!...“ A Božou odpoveďou nie je nejaká prednáška. Nie. Božou odpoveďou na problém smrti je Ježiš: „Ja som vzkriesenie a život... Verte! Uprostred náreku naďalej verte, aj keby sa zdalo, že smrť zvíťazila. Odvaľte kameň z vašich sŕdc! Nechajte, aby Božie Slovo opäť vnieslo život tam, kde je smrť“.
Aj dnes nám Ježiš opakuje: „Odvaľte kameň“. Boh nás nestvoril pre hrob, stvoril nás pre život: krásny, dobrý, radostný. To „závisťou diabla prišla na svet smrť“ (Múd 2,24), hovorí Kniha múdrosti, ale Ježiš Kristus prišiel, aby nás oslobodil z jej pút.
Sme teda povolaní, aby sme odvalili kamene všetkého, čo páchne smrťou: napríklad pretvárka v žití viery je smrť; deštruktívna kritika voči druhým je smrť; urážka a ohováranie je smrť; odsúvanie chudobných na okraj je smrť.
Pán od nás žiada, aby sme odvalili tieto kamene zo svojho srdca, a život tak opäť okolo nás zakvitne. Kristus žije a ten, kto ho prijíma a pevne sa ho drží, vstupuje do kontaktu so životom. Bez Krista alebo mimo Krista nielen že nie je prítomný život, ale sa upadá do smrti.
Vzkriesenie Lazára je tiež znakom znovuzrodenia, ktoré sa vo veriacom uskutočňuje skrze krst, plným ponorením sa do Kristovho veľkonočného (paschálneho) tajomstva. Účinkovaním a silou Ducha Svätého je kresťan osobou, ktorá kráča životom ako nové stvorenie: stvorenie určené pre život a smerujúce k životu.
Nech nám Panna Mária pomáha, aby sme boli plní súcitu ako jej Syn Ježiš, ktorý si osvojil našu bolesť. Nech sa každý z nás stane blížnym pre tých, ktorí zažívajú skúšku, aby sme sa pre nich stali odrazom Božej lásky a nehy, ktorá vyslobodzuje zo smrti a dáva zvíťaziť životu.
Plné znenie výziev pápeža prednesených po požehnaní
-
Preložila: Slovenská redakcia VR