Vo februári 1977 sa vážne zranil pri autohavárii na jednej z ciest v džungli. Vracia sa liečiť do Paríža. Po rekonvalescencii však opäť odchádza do Afriky a krátko po návšteve provinciála v r. 1978 definitívne odchádza do Francúzska. Tu pôsobil v rôznych funkciách ako ekonóm v usmerňovaní a riadení provincie. Aj po odchode do dôchodku v r. 1990 aktívne pracoval na rôznych postoch v saleziánskej spoločnosti. Venoval sa triedeniu knižnice a návštevám žijúcich spolubratov.
S osobou Jozefa Ochabu sa spája aj životný príbeh dona Ernesta Macáka, ktorý v knihe Bláznom pre Krista píše: „Mne sa pol roka po úteku podarilo zadovážiť si občiansky preukaz na meno nášho spolubrata Jožka Ochabu zo Štefanovej v okrese Trnava. On bol vtedy už za hranicami. S týmto preukazom som potom cestoval po celej republike, organizoval som pre skupinky spolubratov mesačné duchovné obnovy, počas veľkých prázdnin duchovné cvičenia v horách či na iných bezpečných miestach. ... Ten, ktorý som mal po úteku z Podolínca na meno nášho spolubrata Jozefa Ochabu, mi vzali pri zatknutí.“
Don Jozef Ochaba ukončil svoju pozemskú púť 2. januára 2009 vo Francúzsku v 88 rokoch plodného života. Pochovaný je v mieste svojho pôsobenia vo svojej druhej vlasti – Francúzsku v Ponts-de Cé. Jeho život je výrečným svedectvom doby, v ktorej žil a nezlomnej vôle a charakteru človeka, ktorý nám môže byť príkladom.
Zdroj: www.saleziani.sk