V liturgickom kalendári cirkvi je v stredu sviatok Zvestovania Pána

TK KBS, rp; rp | 24. 03. 2020 15:13



Bratislava 24. marca (TK KBS) Katolícka cirkev si 25. marca pripomína zázračné počatie Ježiša Krista. Slávnosť Zvestovania Pána pripomína moment, keď sa Boh stal človekom.

Boh poslaním svojho syna na svet reagoval na prvý hriech ľudí v raji, ktorý nemohli vlastnými silami odčiniť. Boh už Adamovi a Eve sľúbil vykupiteľa a svoj sľub viackrát zopakoval cez prorokov židovského národa. Tento národ si vybral a vychovával, aby “v plnosti času” mohol prísť Ježiš Kristus. Jeho príchod bol neočakávaný a skromný – nazaretskému dievčaťu Márii anjel Gabriel oznámil, že Boh si ju vybral za matku svojho Syna. Po jej súhlase sa v nej zázračným spôsobom počalo dieťa. Známe slová apoštola Jána: “Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami” sa vzťahujú práve na túto chvíľu. Podľa kresťanského učenia sa Boh týmto činom stal pravým človekom. Napriek smrteľnému a trpiacemu telu bol však zároveň pravým Bohom. Teórie o Ježišovi, len ako výnimočnom človeku alebo ako o Bohu, ktorého telo bolo zdanlivé, cirkev odsúdila ako herézy.

Slávnosť Zvestovania Pána začali oslavovať kresťania na východe v 4. storočí ako mariánsky sviatok deväť mesiacov pred Vianocami. Od 7. storočia sa jeho dátum ustálil na 25. marca a z východu prešiel aj do západnej cirkvi. Druhý vatikánsky koncil ho v rokoch 1960 - 1965 zaradil medzi sviatky Pána.



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024