Boh poslaním svojho syna na svet reagoval na prvý hriech ľudí v raji, ktorý nemohli vlastnými silami odčiniť. Boh už Adamovi a Eve sľúbil vykupiteľa a svoj sľub viackrát zopakoval cez prorokov židovského národa. Tento národ si vybral a vychovával, aby “v plnosti času” mohol prísť Ježiš Kristus. Jeho príchod bol neočakávaný a skromný – nazaretskému dievčaťu Márii anjel Gabriel oznámil, že Boh si ju vybral za matku svojho Syna. Po jej súhlase sa v nej zázračným spôsobom počalo dieťa. Známe slová apoštola Jána: “Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami” sa vzťahujú práve na túto chvíľu. Podľa kresťanského učenia sa Boh týmto činom stal pravým človekom. Napriek smrteľnému a trpiacemu telu bol však zároveň pravým Bohom. Teórie o Ježišovi, len ako výnimočnom človeku alebo ako o Bohu, ktorého telo bolo zdanlivé, cirkev odsúdila ako herézy.
Slávnosť Zvestovania Pána začali oslavovať kresťania na východe v 4. storočí ako mariánsky sviatok deväť mesiacov pred Vianocami. Od 7. storočia sa jeho dátum ustálil na 25. marca a z východu prešiel aj do západnej cirkvi. Druhý vatikánsky koncil ho v rokoch 1960 - 1965 zaradil medzi sviatky Pána.