Piatková ranná homília: Vráť sa, Otec ti znovu zaspieva uspávanku

TK KBS, RV zk, jb; ml | 20. 03. 2020 12:50



Vatikán 20. marca (RV) Vráťme sa k nežnému Otcovi, uzdraví nás z rán života i z našich hriechov – k tomu dnes vyzval pápež František vo svojej rannej homílii pri svätej omši v Dome sv. Marty. Pápež vysvetlil, ako sa zmieriť s Bohom a prijať odpustenie hriechov, ak človek nemá možnosť sviatostnej spovede.

Svätý Otec sa modlil za zdravotníkov a verejné autority

V piatok 20. marca obetoval Svätý Otec rannú omšu za zdravotnícky personál, a to osobitne v severných častiach Talianska, kde je situácia epidémie najkritickejšia. V úvode pripomenul obrovský nápor, akému sú momentálne vystavení lekári a zdravotnícki pracovníci pri zachraňovaní životov a pripojil i modlitbu za verejné autority:

„Včera som prijal správu od bergamského kňaza, ktorý prosí o modlitby za lekárov z Bergama, Treviglia, Brescie a Cremony, ktorí sú vo svojej práci až na pokraji; nasadzujú doslova svoj vlastný život, aby pomohli chorým, aby zachránili život druhých. A modlime sa aj za verejných predstaviteľov; nie je pre nich ľahké riadiť túto situáciu a mnohokrát znášajú neporozumenie.

Či sú to už lekári, nemocničný personál, zdravotnícki dobrovoľníci či verejné autority, v tejto chvíli sú piliermi, ktoré nám pomáhajú kráčať vpred a chránia nás v tejto kríze. Modlime sa za nich.“

Komentujúc prvé liturgické čítanie z Knihy proroka Ozeáša (14,2-10), Svätý Otec veriacich v kázni povzbudil, aby k Bohu nehovorili ako k sudcovi, ale ako  k dobrému Otcovi, ktorý miluje a vždy odpúšťa.

Pripomenutím slov Katechizmu Petrov nástupca zároveň vysvetlil, čo so spoveďou v čase karantény, keď nemáme prístup ku kňazovi: treba svoje hriechy oľutovať s pevným predsavzatím k náprave a so záväzkom, že hriechy vyznáme kňazovi pri najbližšej možnej príležitosti k sviatostnej spovedi.

Plné znenie homílie

„Keď čítam či počúvam tento úryvok z proroka Ozeáša, ktorý sme si vypočuli v prvom čítaní, Pánove slová:

„Vráť sa, Izrael, k Pánovi, svojmu Bohu, vráť sa“. Keď to počujem, na myseľ mi prichádza jedna pieseň, ktorú pred 75 rokmi spieval Carlo Buti a ktorú s veľkou obľubou počúvali v talianskych rodinách v Buenos Aires: „Vráť sa k oteckovi. Zaspieva ti znova uspávanku“.

Vráť sa, veď to je tvoj otecko, ktorý na teba volá, aby si sa vrátil. Boh je tvoj otecko; nie je sudcom, je tvojím ockom: „Vráť sa domov, počúvaj, poď“. A táto spomienka – bol som vtedy malý chlapec – ma priamo privádza k tomu otcovi z 15. Lukášovej kapitoly, o ktorom sa tam hovorí: „Videl prichádzať syna už z diaľky“ – toho syna, ktorý sa pobral preč so všetkými peniazmi a ktorý ich premárnil.

Ak ho však videl z diaľky, je to preto, že ho vyčkával. Koľkokrát za deň vychádzal na terasu, po celé dni, mesiace, možno aj roky, čakajúc na syna. Zbadal ho z diaľky. - Vráť sa k oteckovi, vráť sa k svojmu Otcovi. On ťa čaká. To je tá nežnosť Boha, ktorý k nám hovorí, osobitne v Pôstnom období. Je to čas vstúpiť do seba a spomenúť si na Otca, čas vrátiť sa k nemu.

„Nie, duchovný otče, ja sa hanbím vrátiť, lebo... viete, vyviedol som toho veľa, veľa som toho napáchal...“ - A čo hovorí Pán? „Vráť sa, ja ťa vyliečim z tvojej nevernosti, úprimne ťa budem milovať, lebo sa môj hnev od teba odvrátil. Budem ako rosa, kvitnúť budeš ako ľalia, korene zapustíš ako strom z Libanonu.“ - Vráť sa k tvojmu otcovi, ktorý ťa čaká. Boh nežnosti nás uzdraví; uzdraví nás z mnohých, premnohých rán života a z mnohých nepekných vecí, ktoré sme napáchali. Každý má tie svoje!

Ale uvažujme: vrátiť sa k Bohu znamená vrátiť sa do objatia, do objatia otca. A myslime na ten ďalší prísľub z Izaiáša: „Ak sú tvoje hriechy škaredé ako šarlát, ja ťa zbielim ako sneh“. On je schopný premeniť nás, je schopný zmeniť srdce, treba však urobiť prvý krok: vrátiť sa. To neznamená „vybrať sa za Bohom“, nie: znamená to vrátiť sa domov.

A Pôstne obdobie vždy cieli k tomuto obráteniu srdca, ktoré sa v kresťanskej praxi stelesňuje vo sviatosti zmierenia. Je to chvíľa na – neviem či na „vyrovnanie účtov“, to sa mi nepáči – ale na to, aby sme sa nechali Bohom zbieliť, dovolili mu, aby nás očistil, nechali sa ním objať.

Viem, že mnohí z vás na Veľkú noc chodíte na spoveď, aby ste sa znovu stretli s Bohom. Mnohí mi však dnes povedia: „Ale otče, kde môžem nájsť kňaza, spovedníka, veď sa nemôže vychádzať z domu? Ja sa však chcem zmieriť s Pánom, chcem, aby ma objal, aby ma objal ako Otec... Čo mám robiť, ak nenachádzam kňaza?“ - Rob to, čo hovorí Katechizmus. Je to veľmi jasné:

Ak nenájdeš kňaza, aby si sa vyspovedal, hovor k Bohu, tvojmu Otcovi a povedz mu pravdu: „Pane, vyviedol som toto, toto a toto... Prepáč mi“ a pros o odpustenie s celým srdcom, so skutkom ľútosti a sľúb mu: „Neskôr sa vyspovedám, no teraz mi odpusť“. A v tej chvíli sa vraciaš do Božej milosti.

Ako nás to učí Katechizmus, ty sám môžeš pristúpiť k prijatiu Božieho odpustenia, keď nemáš po ruke kňaza. Pomyslite: teraz je tá chvíľa! A toto je ten správny moment, vhodný okamih. Dobre si vykonajme úkon ľútosti, a takto sa naša duša stane bielou ako sneh.

Bolo by pekné, keby nám dnes v ušiach zarezonovalo toto slovo „vráť sa“, „vráť sa k oteckovi, vráť sa k tvojmu otcovi“. Čaká na teba a vystrojí ti hostinu.“

Adorácia a duchovné sväté prijímanie

Rovnako ako v predchádzajúcich dňoch pápež František zakončil svätú omšu krátkou adoráciou vystavenej Sviatosti oltárnej a eucharistickým požehnaním. Po svätom prijímaní nahlas recitoval modlitbu duchovného prijímania pre veriacich sledujúcich omšu v priamom prenose:

„K tvojim nohám, môj Ježiš, sa skláňam a obetujem ti kajúcnosť svojho skrúšeného srdca, ktoré sa vo svojej nepatrnosti ponára do tvojej svätej prítomnosti. Klaniam sa ti vo sviatosti tvojej lásky, túžim ťa prijať do chudobného príbytku, ktorý ti ponúka moje srdce.

Vo vyčkávaní šťastia sviatostného prijatia chcem ťa prijať duchovne. Príď ku mne, môj Ježiš, aby som mohol prísť k tebe. Kiež tvoja láska roznieti celé moje bytie, na život a na smrť. Verím v teba, dúfam v teba, milujem ťa. Nech sa tak stane.“

-

Aktualizované



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024