Ordinár Ozbrojených síl a ozbrojených zborov napísal pastiersky list

TK KBS, fra; ml | 20. 03. 2020 09:30



Bratislava 20. marca (TK KBS) V plnom znení prinášame pastiersky list ordinára Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR Mons. Františka Rábeka k Veľkej noci.

- -

Vážení priatelia, milí členovia ordinariátu,

je dobrým zvykom, že si k veľkonočným sviatkom posielame pozdravy s úprimnými žičeniami. Vzhľadom na Váš počet a rozptýlenosť po celej našej vlasti i v zahraničí Vám nemôžem adresovať svoj pozdrav každému osobne, robím to preto už tradične formou pastierskeho listu. Dáva mi to možnosť ponúknuť Vám okrem pozdravu aj krátku úvahu, súvisiacu s tým, čo na Veľkú noc slávime.

Ako vidíte na titulnej strane (pozn. TK KBS - list posiela biskup členom ordinariátu v papierovej podobe, na ktorej sú vitráže Vincenta Hložníka), tento list ilustrujem vitrážami znázorňujúcimi udalosť ukrižovania. V roku 1973 ich zhotovil náš veľ ký umelec Vincent Hložník, ktorého sté výročie narodenia sme si pripomenuli vlani. Tieto vitráže sa s mnohými ďalšími nachádzajú v kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Zborove nad Bystricou na Kysuciach.

V centre je Ježiš Kristus zomierajúci na kríži. Z oboch strán sú zločinci, ktorí boli s ním ukrižovaní. Jeden si priznal, že si tento trest zaslúžil svojimi skutkami a obrátil sa na Ježiša s prosbou: „Spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (Lk 23, 42). Ježiš ho ubezpečil: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23, 43). Ten druhý žiadal, aby Ježiš použil svoju božskú moc a zachránil seba aj ich. Chcel by Ježiša len ako pozemského Mesiáša, ktorý ho zachráni pred bolestnými následkami jeho zlých činov.

Pred Ježišovým krížom stojí jeho matka Panna Mária a s ňou apoštol Ján ako očitý svedok tejto udalosti. Matke Ježiš adresoval slová: „Žena, hľa tvoj syn!“ (Jn 19, 26), ktorými jej zveril apoštola Jána, ale i všetkých svojich nasledovníkov vrátane nás. Jánovi zasa povedal: „Hľa, tvoja matka!“ (Jn 19, 27). Tým ho nielen poveril starostlivosťou o svoju matku, ale mu aj oznámil, že súhlasom s obetou svojho Syna, ktorý zomieral za záchranu všetkých ľudí, sa Panna Mária stala duchovnou matkou tak Jána, ako i každého človeka, ktorý prijíma ovocie Kristovej obety.

Z druhej strany kríža stojí stotník, ktorý o chvíľu potvrdí Kristovu smrť prebodnutím jeho boku a prvý vyhodnotí Ježišovo znášanie utrpenia i jeho smrť vyhlásením: „On bol naozaj Boží Syn“ (Mt 27, 54).

Posolstvo vitráže

Možno ste už stáli pred nejakou vitrážou v čase, keď bola vonku tma. Na sklách nebolo vidieť nič, boli iba tmavou plochou. No, keď je vonku svetlo alebo svieti slnko, farby na sklách vitráže ožijú, žiaria v plnej kráse a my môžeme obdivovať nádherné obrazy.

Niečo podobné sa deje aj s nami. Každý z nás je stvorený na Boží obraz a podobu. A Boh je predsa absolútna krása, je tvorcom krásy. Každý človek by mal byť preto krásny ako neopakovateľný a vzácny originál – a to nielen svojím zovňajškom, ale najmä svojimi prejavmi a skutkami.

Z pozorovania druhých i z vlastnej skúsenosti však vieme, že niekedy sme ako vitráž v noci: nevyžaruje z nás krása ani radosť, naše skutky sú akoby bez života.

Ako sa zmení náš zjav a náš vplyv na prostredie, keď nás znútra prežaruje láska, radosť, pokoj, dobrota, ale aj obetavosť. Aká krásna je matka, ktorá sa s láskou stará o dieťa; muž, ktorý pracuje pre dobro svojej rodiny; mladí ľudia, prežívajúci čistú lásku. Ale aj chorý, ktorý s pokorou a dôverou v Boha prijíma svoje utrpenie; človek, ktorý úprimne odpúšťa tomu, kto mu ublížil, ba i svojmu nepriateľovi.

O skutočnej kráse človeka nerozhoduje kozmetika ani módne oblečenie, ale svetlo, ktoré vyžaruje z nášho vnútra.

Zdroj svetla

V prírode je to slnko. A v našom vnútri? V Jánovom evanjeliu Ježiš hovorí: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12). Nasledovať ho znamená stvárňovať podľa neho aj naše vnútorné postoje, myšlienky, motívy našich slov i skutkov. Ba viac. V predvečer svojej smrti kládol Ježiš na srdce apoštolom a cez nich aj každému z nás: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske! Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske“ (Jn15,9–10).

Podobne, ako nám záleží na tom, aby bol s nami a naším počínaním spokojný človek, ktorý nás miluje – a preto robíme všetko tak ako predpokladáme, že to od nás očakáva –, tak má záležať kresťanovi na udržaní si Kristovej lásky, jeho obľuby. On nás zahrnul svojou láskou bez našich zásluh, vrcholným spôsobom ju dokázal svojou obetou za nás na kríži a svojím zmŕtvychvstaním. Celkom osobne nám daroval svoju lásku v krste. Teraz však závisí od nás, či si chceme túto jeho obľubu udržať alebo dokonca ju rozvíjať.

Tak, ako nás určitým spôsobom sprevádza láska milovanej osoby a pobáda nás do konania, ktoré by bolo vyjadrením našej lásky – aj Kristus nás sprevádza svojou osobnou láskou, darom Ducha Svätého. Jeho prvé slová po zmŕtvychvstaní zneli: „Pokoj vám!... Prijmite Ducha Svätého!“ (Jn 20, 19 – 22). Táto Božia osobná láska sa stala v nás prítomnou krstom a birmovaním, obnovuje v nás svoje pôsobenie sviatosťou pokánia a Eucharistie, dáva nám svoje inšpirujúce podnety prostredníctvom počúvania Božieho slova a nášho svedomia. Mraky a hmly, ktoré v nás zatieňujú slnko Kristovej lásky, rozháňame pomocou úprimnej modlitby.

Ak v nás bude žiariť toto Svetlo, potom sa bude spĺňať na nás Kristova výzva: „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach!“ (Mt 5, 16).

Spolupráca so Vzkrieseným

Cez naše skutky bude vyžarovať svetlo vzkrieseného Krista, bude z nich presvitať do nášho sveta jeho prítomnosť, jeho pravda i láska, jeho život. Udalosť Kristovej smrti a zmŕtvychvstania je nielen dávnou historickou skutočnosťou, ale vďaka našej snahe zostávať v jeho láske, sa budeme stávať akoby „vitrážami“ jeho prítomnosti a krásy jeho života. Ktosi múdro definoval opravdivú krásu takto: „Krása je realizovaná láska.“ Kiež sa i naše životy napĺňajú skutkami motivovanými láskou ku Kristovi. Nech z nich žiari opravdivá krása, ktorá nás bude napĺňať radosťou a priťahovať čím viacerých k Pôvodcovi života.

Radostné a požehnané veľ konočné sviatky každému a každej z Vás úprimne želá a od vzkrieseného Pána vyprosuje

František Rábek, biskup – ordinár OS a OZ SR

- -



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024