- -
Bratia kňazi, drahí bratia a sestry, milí priatelia, milí diváci.
Ocitli sme sa v situácii, ktorá je pre našu generáciu úplne nová.
Je tu celosvetová epidémia, teda pandémia, ktorej prognózy ďalšieho vývoja, prípadne odhad jej ukončenia sú dnes ešte veľmi neisté aj medzi odborníkmi. Zaviedli sa prísne zdravotné opatrenia, ktorými sa celá spoločnosť chce chrániť pred nezvládnuteľným rozšírením vírusu. Rešpektovanie týchto pravidiel nech by aj boli akokoľvek obmedzujúce, je prejavom občianskej zodpovednosti, ale aj kresťanskej úcty k legitímnym svetským autoritám. V konečnom dôsledku ide aj o naplnenie Božieho príkazu vyhýbať sa všetkému, čo by mohlo ľahkovážne ohroziť zdravie, či dokonca život, vlastný i iných.
Situácia nás ale vyzýva k tomu, aby sme, ako veriaci, hľadeli na ňu očami viery a v nej hľadali motiváciu pre náš životný postoj.
Cirkev v katechizme nás učí, že Boh je nekonečne dobrý a všetky jeho diela sú dobré. Nikto však neunikne skúsenosti utrpenia, zla v prírode – ktoré, zdá sa, súvisí s obmedzenosťou stvorení – a najmä problému morálneho zla. Odkiaľ pochádza zlo? „Hľadal som, odkiaľ je zlo, a nebolo riešenia,“ hovorí svätý Augustín a jeho trýznivé hľadanie nájde východisko iba v jeho obrátení k živému Bohu. Lebo „tajomstvo neprávosti“ (2Sol 2,7) sa objasňuje len vo svetle „tajomstva nábožnosti“ (1Tim 3,16). Zjavenie Božej lásky v Kristovi ukázalo rozsah zla a zároveň rozmnoženie milosti. Otázku pôvodu zla musíme teda skúmať tak, že budeme upierať pohľad svojej viery na toho, ktorý jediný nad ním zvíťazil. (KKC 385)
Bolo by opovážlivé ak by sme akékoľvek nešťastie či zlo, či už ide o zlo, ktoré vzniklo ľudskou zlobou, nedbalosťou či ľahostajnosťou, alebo o také fyzické zlo, ako je choroba, smrť, či prírodné nešťastie, chceli zvaliť na Boha, vyčítajúc mu za to zodpovednosť, a súčasne by sme mali sklon všetko dobré a pekné považovať za výsledok nášho úsilia či schopnosti, alebo za povinnú Božiu odmenu, za to, že sme sa snažili.
Fyzické zlo, choroba, smrť i akýkoľvek iný druh nezavineného prírodného nešťastia sú sprievodným znakom pominuteľnosti a nedokonalosti prírody i celého tohto sveta. Uznanie existencie tohto zla nás môže privádzať k pokore, k uznaniu si vlastných limitov, ale vedie i k snahe o jeho prekonávanie vďaka obdivuhodným schopnostiam ľudskej inteligencie a rovnako aj k prosbe o Božiu pomoc pri vyrovnávaní sa s nevyhnutnými následkami zla, ktoré nás postihlo.
V týchto dňoch sme všetci situáciou prinútení k viacerým obmedzeniam.
Jedným z tých, ktoré – ako veriaci - veľmi ťažko znášame, je nemožnosť verejného slávenia bohoslužieb.
Vďaka modernej technike sa však spoločenstvo aj dnes môže zjednocovať v modlitbe i k duchovnej účasti na liturgiách, ktoré sa v našich chrámoch naďalej slávia.
Milí bratia kňazi. V týchto dňoch ste povolaní k tomu, aby ste svoje duchovné otcovstvo a blízkosť tým, ktorí sú zverení do vašej starostlivosti prejavili novým spôsobom. Možno by sa ľudsky chcelo povedať, že slávenie liturgie v plnom, alebo prázdnom chráme nie je to isté. Zaiste, psychologicky, z ľudského hľadiska je tu rozdiel.
V perspektíve viery však treba pamätať na to, že v našej modlitbe sa neobraciame len k plným, alebo prázdnym laviciam, ale predovšetkým prinášame Bohu Najsvätejšiu obeť jeho milovaného Syna, „za všetkých i za všetko“. Vaše požehnanie, váš i Kristov pozdrav „Pokoj všetkým!“ sa neobmedzuje na múry chrámu, ale presahuje do domovov, do sŕdc a duší tých, ktorí toto požehnanie chcú prijať. Vaša modlitba, či už je prenášaná internetovou televíziou, alebo zaznieva v malom a prázdnom dedinskom kostolíku, v zdanlivom tichu osamelosti, rovnako burácajúco preráža oblaky a vystupuje k Pánovi Neba i Zeme, nesená silou vašej viery a silou viery celého spoločenstva Cirkvi.
Milí veriaci, bratia a sestry. V našich dedinkách nás zvuk zvona i naďalej upozorňuje na začiatok liturgie v našich chrámoch. Spojte sa duchovne so slúžiacim kňazom, ktorý v tejto chvíli prináša Najsvätejšiu obetu za všetkých. Kto môže sledovať liturgiu v priamom televíznom či internetovom prenose, nech tak robí s rovnakou sústredenou pozornosťou akoby bol v chráme. Váš dom sa v tej chvíli stáva osobitným spsobom Božím chrámom. Kto túto možnosť nemá, nech sa rovnako duchovne spojí s modliacim sa a obetujúcim kňazom.
Milí rodičia i deti. O rodine hovoríme, že je domácou cirkvou. V týchto týždňoch budete mať možnosť túto skutočnosť naplniť ešte viditeľnejšie. Spoločná modlitba, prečítanie si časti Svätého Písma, sledovanie náboženského prenosu v televízii, alebo cez internet – to všetko sa stáva príležitosťou k duchovnej jednote a utuženiu aj vzájomných zväzkov. Nič tak neobnovuje intímnu dôvernosť rodinného kruhu, ako spoločná modlitba.
Tu je miesto otca, ktorý zastupujúc kňaza predsedá domácej liturgii, sprítomňujúc tak autoritu nielen kňaza ale hlavne toho, ktorého nazývame Otcom na nebesiach. Otcovia, nebojte sa tejto úlohy – pristupujte k nej zodpovedne a váš prejav sústredenej, zrelej mužskej nábožnosti bude najlepšou školou pre vaše deti.
Tu je miesto matky, ktorá tak ako Mária uprostred Apoštolov má byť srdcom, jednotiacim prvkom celej domácej cirkvi. Na vašich kolenách, matky, sa vaše deti naučia tým modlitbám, ktoré ich budú sprevádzať po celý život. V nich, tak ako vo vašom náručí budú môcť vždy nájsť útechu a posilu.
Milí starí rodičia. Možno nežijete v domácnosti s vašimi deťmi a vnukmi. Možno v týchto dňoch obmedzených návštev budete častejšie odkázaní len na telefonický kontakt. Ale aj spoločná modlitba, možno v rovnakom čase s vašimi deťmi roztrúsenými po svete sa môže stať najkrajšou chvíľou jednoty.
Nevieme ešte čo nás čaká v najbližšej budúcnosti. Možno ďalšie obmedzenia, iste i stúpajúci psychologický tlak vyplývajúci z rastúcich obáv o zdravotný, ale i ekonomický dopad súčasnej krízy.
Pre každého z nás je to výzva aj k väčšej trpezlivosti aj k väčšej solidarite. Ohľaduplnosť, záujem o druhého, možno častejšie zatelefonovanie či už v rámci rodiny, priateľom ale najmä tým, ktorí žijú osamote a ťažšie prežívajú toto obdobie núteného obmedzenia kontaktov, možno drobná pomoc s nákupom, s podelením sa o zdravotnícky materiál či o chýbajúce prostriedky v domácnosti – to všetko sú spôsoby, ako môžeme preukázať kresťanskú, ale v podstate všeľudskú blízkosť a zrelosť.
V krízových situáciách vystupuje zreteľnejšie do popredia charakter človeka.
Áno v týchto dňoch máme síce tváre zakryté zdravotníckym ochranným rúškom, ale práve preto ukážme v plnosti krásu našej lepšej ľudskej tváre, vydajme zo seba to najlepšie, ukážme tvár ľudskosti a nie egoizmu, zodpovednosti a záujmu a nie ľahkovážnosti a ignorancie, veľkorysej štedrosti a nie sebectva, dôvery v ľudské sily i Božiu pomoc a nie strachu vedúceho ku skleslosti či panike.
Milí priatelia. Prežívame Veľký Pôst. Tohtoročné pôstne obdobie si budeme pamätať ako osobitné. V období, keď sa navzájom povzbudzujeme k hojnejšej návšteve chrámov a účasti na sviatostiach je táto možnosť radikálne obmedzená. Túto formu pôstu sme si nevybrali, ťažko by si ju bol mohol niekto ešte pred pár týždňami čo aj len predstaviť.
Nech nás tento pôst pripraví na hlbšie prežívanie radostného očakávania chvíle, keď sa opäť budeme môcť slobodne a bez strachu z nákazy stretávať na našich liturgických sláveniach. Liturgia je nepretržitý aktom Božej oslavy. Kristus je prítomný v celom našom živote a umožňuje nám spolu s ním sa ponárať do tajomstiev našej spásy – v každej chvíli a všade.
Nikdy nie sme sami, ani vo chvíli skúšky, nebezpečenstva, choroby ba ani vo chvíli smrti.
V našej liturgii sa pri myrovaní zdravíme slovami Christos posredi nas a odpovedáme Jest i budet!, teda, Kristus je medzi nami – Je a bude!
Nech nás toto radostné vedomie posilňuje v týchto neľahkých dňoch.
-
TK KBS informovala Košická eparchia