Po týchto troch prišli o niekoľko týždňov ďalší štyria: Jakub Daráš, 25-ročný Pavol Debnár z Detvy (stal sa saleziánom), 19-ročný Jozef Schlosser, rodák z Bratislavy a vtedy diecézny klerik v jednom z rímskych seminárov (tiež sa stal saleziánom), a Pavol Palkovič. Aj ich hneď poslali do Genzana, kde už bol Janko Hlubík a pripravoval sa na noviciát. Salezián historik Zlatko Kubanovič, nám dopĺňa obraz komunity v Genzane di Roma: „Direktorom domu v Genzane bol istý don Angelo Fidenzio (1879 – 1972), ktorý zastával aj funkciu magistra novicov. Bol to nesmierne snaživý a srdečný človek, ktorý mal bohatú skúsenosť s duchovným vedením. Slovenskí mladíci na neho spomínali len s láskou.“
Slovenských chlapcov vtedy organizoval mladý salezián František Sersen, ktorý vystihol čas a zariskoval. Bol študentom teológie na Pápežskej univerzite Gregoriana v Ríme, býval v saleziánskom dome Sacro Cuore pri vlakovej stanici Termini a koncom roka 1919 po súhlase rímskeho provinciála saleziánov priviedol z vlasti do Ríma staršieho mladíka Jána Hlubíka. Za ním prišli v marci 1920 ďalší chlapci.
„Išiel na to prakticky. Neposielal nikam žiadosti, ale jednoducho začal zhromažďovať so súhlasom predstavených Rímskej inšpektórie nových slovenských nadšencov pre dona Bosca a umiestňoval ich v saleziánskych domoch v Genzane di Roma a v SacroCuore, via Marsala, pri hlavnej stanici. A tak v Ríme, v samom srdci kresťanstva, fakticky sa začalo akoby od základu slovenské saleziánske dielo, čo nezáviselo ani od poľských, ani od maďarských saleziánov. A to bol pre naše slovenské saleziánske dielo požehnaný krok!…“ zapísal vo svojich spomienkach don Anton Vácval.
Zlatko Kubanovič vo svojom diele Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov charakterizuje Františka Sersena slovami: „Sersen bol nepochybne výrazný, charizmatický a talentovaný človek s veľkou intuíciou a organizačnými schopnosťami, ktorý sa dokázal rýchle a presne zorientovať a ktorý mal praktické, nie formalistické myslenie. Aj napriek tomu, že svojím spôsobom bol sám, prišiel s riešením, ktoré slovenské saleziánske dielo z pragmatickej stránky veľmi posunulo dopredu.“
Zdroj: www.saleziani.sk