Svätý Otec sa poďakoval kňazom za kreativitu ich spojenia s veriacimi

TK KBS, RV mk, jb; ml | 15. 03. 2020 16:55



Vatikán 15. marca (RV) Pri modlitbe Anjel Pána v nedeľu 15. marca sa Svätý Otec František v príhovore prenášanom zo Sály bibliotéky poďakoval kňazom, ktorí s apoštolským zápalom a kreativitou stoja pri ľuďoch aj v situácii znemožneného pohybu pre opatrenia proti epidémii.

Vďaka spojeniu členov Cirkvi s Ježišom ako jej Hlavou nikto nie je ponechaný osamote, zdôraznil Svätý Otec po udelení apoštolského požehnania prostredníctvom televízie. Spojenie všetkých veriacich v Kristovi sa živí modlitbou a Eucharistiu, ktorú v takýchto situáciách možno prijať formou duchovného svätého prijímania, vysvetlil pápež František.

V úvodnej exegetickej časti sa Svätý Otec zameral na význam tajomstva „živej vody“, o ktorom Pán Ježiš hovorí Samaritánke pri studni v 4. kapitole Jánovho evanjelia.

- -

Celý príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V tejto chvíli sa v Miláne končí svätá omša, ktorú pán arcibiskup celebruje v Poliklinike pre chorých, lekárov, zdravotníkov a dobrovoľníkov. Pán arcibiskup je v modlitbe blízko svojmu ľudu a tiež blízko Bohu. Prichádza mi na um jeho fotka z minulého týždňa: ako sa on sám na streche Dómu modlí k Panne Márii. Chcem sa poďakovať aj všetkým kňazom.

Kreativita kňazov - prišlo mi o nej veľa správ z Lombardie. Je to tak, Lombardia bola veľmi zasiahnutá. Kňazi dokázali vymyslieť tisícky spôsobov ako byť blízko ľudu, aby sa ľud necítil byť opustený. Sú to kňazi s apoštolským zápalom, ktorí správne pochopili, že v časoch pandémie sa nemožno správať ako „don Abbondio“ [postava z Manzoniho románu Snúbenci - pozn. red.]. Veľmi vám, kňazom, ďakujem.

Evanjeliová stať tejto tretej pôstnej nedele je o stretnutí Ježiša so Samaritánkou (porov. Jn 4,5-42). Je na ceste so svojimi učeníkmi a zastavujú sa pri studni v Samárii. Samaritánov Židia považovali za heretikov a veľmi nimi pohŕdali, ako obyvateľmi druhej kategórie. Ježiš je unavený a smädný. Prichádza akási žena, aby si nabrala vody a on ju žiada: „Daj sa mi napiť“ (v. 7). Týmto spôsobom, zbúraním každej zábrany, začína rozhovor, v ktorom tejto žene odhaľuje tajomstvo živej vody, t. j. Ducha Svätého, Božieho daru. Na ženinu prekvapenú reakciu totiž Ježiš odpovedá: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‘Daj sa mi napiť’, ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu“ (v. 10).

Stredobodom tohto rozhovoru je voda. Na jednej strane, voda ako podstatný prvok pre život, ktorý zaháňa smäd tela a udržuje život. Na druhej strane je tu voda ako symbol Božej milosti, ktorá dáva večný život. V biblickej tradícii je Boh prameňom živej vody – tak to hovoria Žalmy, Proroci –: vzdialenie sa od Boha, prameňa živej vody, a od jeho Zákona prináša to najhoršie sucho. Taká je skúsenosť izraelského ľudu na púšti. Počas dlhého putovania za slobodou ľud, vyprahnutý smädom, šomre proti Mojžišovi a proti Bohu, že nemá vody. A tak, z vôle Božej, Mojžiš vyvedie vodu zo skaly na znak Božej prozreteľnosti, ktorou sprevádza svoj ľud a dáva mu život (porov. Ex 17,1-7).

A apoštol Pavol vysvetľuje túto skalu ako symbol Krista. Hovorí takto: „a tou skalou je Kristus“ (porov. 1 Kor 10,4). On je tou tajomnou postavou prítomnou uprostred putujúceho Božieho ľudu. Kristus je totiž Chrámom, z ktorého, podľa prorockých videní, vyviera Duch Svätý, t. j. živá voda, ktorá očisťuje a dáva život. Kto je smädný po spáse, môže si ju zadarmo nabrať u Ježiša, a Duch Svätý sa v ňom (či v nej) stane prameňom večného života v plnosti. Prísľub živej vody, ktorý Ježiš dal Samaritánke sa stal skutočnosťou v jeho Veľkej noci: z jeho zraneného boku vyšla „krv a voda“ (Jn 19,34). Kristus, zabitý a vzkriesený Baránok, je prameň, z ktorého vyviera Duch Svätý, ktorý odpúšťa hriechy a dáva nový život.

Tento dar je tiež prameňom vydávania svedectva. Tak ako Samaritánka, ktokoľvek sa stretne so živým Ježišom, cíti potrebu vyrozprávať to ostatným, aby všetci mohli vyhlásiť, že Ježiš „je naozaj Spasiteľ sveta“ (Jn 4,42), ako to napokon urobili aj krajania tej ženy. Aj my, stvorení k novému životu v krste, sme povolaní vydávať svedectvo o živote a nádeji, ktorá je v nás. Ak naše hľadanie a náš smäd nájdu svoje utíšenie v Kristovi, dáme najavo, že spása nespočíva vo „veciach“ tohto sveta, ktoré nakoniec aj tak spôsobujú sucho, ale v Tom, ktorý nás miloval a stále nás miluje: v Ježišovi, našom Spasiteľovi, v živej vode, ktorú nám ponúka.

Nech nám najsvätejšia Panna Mária pomáha pestovať si túžbu po Kristovi, prameni živej vody, jedinom, ktorý môže utíšiť smäd po živote a láske, ktorý si nesieme v srdci.

Preložila: Slovenská redakcia VR



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024