"Prežívame dni plné vážnych starostí a narastajúceho nepokoja, dni, v ktorých je na celosvetovej úrovni vystavená skúške koronavírusom (COVID-19) ľudská krehkosť a zraniteľnosť predpokladanej bezpečnosti založenej na technike. (...) Dikastérium pre službu integrálnemu ľudskému rozvoju sa chce pripojiť k hlasu Svätého Otca a znovu potvrdiť blízkosť Cirkvi cez oživenie pastorácie v zdravotníctve určenej všetkým, ktorí trpia v dôsledku nákazy vírusom COVID-19, jej obetiam a ich rodinám, ako aj všetkým zdravotníckym pracovníkom, zapojeným do služby v prvej línii, ktorí venujú všetky svoje sily liečeniu postihnutých osôb a prinášajú im úľavu," píše kardinál Turkson. Myslí predovšetkým na regióny najviac postihnuté nákazou – "spojme sa s nimi a myslime na ne v modlitbe – ako aj na prácu občianskych autorít, dobrovoľníkov a tých, čo sa usilujú zastaviť nákazu a zažehnať ohrozenie verejného zdravia i rastúci strach, ktorý táto šíriaca sa epidémie vyvoláva. Povzbudzujeme aj národné a medzinárodné, laické i katolícke zdravotnícke organizácie a štruktúry, aby naďalej synergicky poskytovali nevyhnutnú pomoc ľuďom i krajinám, a tiež využili všetky nevyhnutné sily na to, aby sa našlo riešenie na novú epidémiu, v súlade s usmerneniami Medzinárodnej zdravotníckej organizácie a politických miestnych i národných autorít," uvádza v posolstve.
"Najviac postihnutým spoločenstvám odporúčame, aby neprežívali všetko len ako stratu. Ak sa nemôžeme stretať v našich zhromaždeniach, aby sme spoločne prežívali svoju vieru, ako sme zvykli, Boh nám ponúka príležitosť, aby sme sa obohatili nájdením nových spôsobov jej prežívania, aby sme znovu našli osobný vzťah s ním. Ježiš nám pripomína: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti“ (Mt 6, 6). Koľko ráz nás pápež František vyzýval, aby sme do rúk chytili Sväté písmo!," pozýva kardinál Turkson.
"Modlitba je našou silou a naším zdrojom. Toto je ten vhodný moment, aby sme znovu objavili Božie otcovstvo a náš detský vzťah k nemu. „V Kristovom mene prosíme: Zmierte sa s Bohom!“ (2 Kor 5, 20), hovorí svätý Pavol a tiež pápež František v tohoročnom posolstve na Pôstne obdobie, ktoré nám daroval. (...) Modlime sa teda k Bohu Otcovi, aby vzrástla naša viera, nech pomôže chorým k uzdraveniu a posilní zdravotníkov pri plnení ich poslania. Usilujme sa o to, aby sme sa vyhli stigmatizovaniu postihnutých: choroba nepozná hranice, ani farbu pleti; no hovorí tým istým jazykom. Pestujme si „múdrosť srdca“: ktorá je „vliatym postojom od Ducha Svätého“ tomu, kto sa otvorí voči utrpeniu bratov a spozná v nich Boží obraz. Takto môžeme spolu s Jóbom vyznať: „Veď sťa oči bol som (vtedy) slepému a sťaby nohy pre kuľhavého“ (Jób 29, 15). Takto budeme vedieť slúžiť tým, čo trpia, lepšie ich sprevádzať a byť solidárni s trpiacimi bez toho, aby sme ich súdili," uvádza posolstvo.