V liste, ktorý poslal, im vyjadruje „svoju úctivú blízkosť a lásku, vďačnosť a podporu“; „pozývam vás, aby ste prežívali tento čas navzájom zjednotení v modlitbe a bratskom spoločenstve, aby ste nevyhnutné pastoračné obmedzenia prežívali – spolu s vašimi spoločenstvami – ako obetu Bohu“. List obsahuje aj povzbudenie: „Každodenná svätá omša, slávená doma za zatvorenými dverami, nech je miestom pastoračnej lásky, ktorá je srdcom našej spirituality, keďže eucharistické slávenie je prvým a najvyšším skutkom lásky k svetu. Vo svätej obete si uctievame reálnu Prítomnosť a v nej sa uskutočňuje hostina Božieho ľudu, na ktorú sú všetci ľudia vo viere pozvaní“.
„Nech je tento čas – uzatvára kardinál – príležitosťou na prehĺbenie nášho duchovného života prostredníctvom osobnej modlitby, adorácie, Božieho slova, štúdia, svätého ruženca, duchovného vedenia. Keď sme s Bohom, nikdy nie sme sami: stačí otvoriť mu srdce a požiadať ho, aby vstúpil, ako sa to stalo v Emauzoch: „Vošiel teda a zostal s nimi.“ (Lk 24, 29) /Zdroj: agensir.it, Preložila: Mária Spišiaková/.