Charitné domovy vznikali v priebehu 2. polovice minulého storočia. V tom období čelili rehole nepriazni zo strany politického režimu, ktorý sa obával výchovného vplyvu cirkvi, preto pristúpil k jej likvidácii. Dňa 13. apríla 1950 zaklopal na dvere mužských reholí a jednotlivcov obvinil z protištátnej činnosti. O niečo neskôr, 29. augusta, boli zatvorené i domovy rehoľných sestier. Všetky kláštory boli zrušené a majetok prepadol v prospech štátu.
Rehoľné sestry boli prevezené do tzv. sústreďovacích kláštorov. Boli nútené pracovať na poli a niektoré z nich v textilných továrňach v Čechách. Keď to režim nariadil, pomáhali v domovoch dôchodcov a ústavoch sociálnych služieb, avšak pod dozorom. Až po roku 1989 im boli pôvodné kláštory vrátené, hoci mnohé v zdevastovanom stave.
Cestou ku slobode mnohé sestry zostarli a nakoľko žili v izolácii vynútenej režimom, starostlivosť o ne prevzali nové a mladšie rehoľné sestry. Týmto spôsobom sa zo sústreďovacích kláštorov stávali charitné domovy pre rehoľné sestry seniorky a mnohé z nich tak fungujú až doteraz. No dnes okrem pôvodnej starostlivosti spolupracujú s okolitými farnosťami a blízkou komunitou. Nie sú miestom zabudnutia, práve naopak, sú miestom stretnutí a často i zdrojom charitatívnej, sociálnej a pastoračnej služby.
Slovenská katolícka charita sa so sestrami z charitných domovov oficiálne rozlúčila 18. februára na zasadnutí Rady SKCH v Spišskej Kapitule. Poďakovala sestrám za ich zaslúžilú činnosť i modlitby a zaželala veľa Božej milosti do ďalších rokov. So sestrami ostáva i naďalej v kontakte vďaka príbehom jednotlivých sestier, ktoré dokumentuje v spolupráci s organizáciou Post Bellum SK.
TK KBS informovala Monika Molnárová