John Henry Newman ako uznávaný duchovný Anglikánskej cirkvi a univerzitný kazateľ v Oxforde sa usiloval o mravnú a náboženskú obnovu anglikanizmu. Jeho cieľom bolo dokázať, že Anglikánska cirkev nie je iba anglickým národným dedičstvom, ale pravou Kristovou cirkvou. Poctivé, hlboké, argumentmi podložené a čoraz bolestivejšie štúdium dejín starovekej Cirkvi ho nakoniec priviedli k istote, že skutočnou nástupkyňou prvotnej Cirkvi je Cirkev rímskokatolícka. Po siedmich rokoch ťažkých vnútorných bojov konvertoval a vstúpil do Katolíckej cirkvi, kde prijal kňazskú vysviacku z rúk pápeža Leva XIII. a vstúpil k oratoriánom.
John Henry Newman je zakladateľom Oratória sv. Filipa Neriho v Anglicku a autorom viacerých teologických, filozofických a literárnych diel. Narodil sa 21. februára 1801 v Londýne a zomrel 11. augusta 1890 v Edgbastone v Anglicku. Pôvodne anglikánsky kňaz a akademik na Oxfordskej univerzite prešiel konverziou a v roku 1845 bol prijatý do Katolíckej cirkvi. Svoju duchovnú a intelektuálnu cestu neskôr opísal v autobiografickom diele „Apologia Pro Vita Sua“. Neskôr pôsobil najmä v oratóriu v Birminghame a zaslúžil sa aj o založenie katolíckej univerzity v írskom Dubline. V roku 1879 ho pápež Lev XIII. poctil kardinálskym titulom.