Konferencia, ktorá potrvá do soboty, sa koná ako súčasť výskumného programu INSeCT v rokoch 2017-2020 Kairos pre katolícku teológiu: V službe Cirkvi, v službe sveta.
Profesor Lichner je prorektorom Trnavskej univerzity v Trnave a na konferenciu bol pozvaný ako prezident Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu (ESCT). Počas dnešnej hlavnej prednášky sa rozhodol predstaviť Katolícku cirkev na Slovensku po zmene systému v roku 1989 a zmeny, ktoré z toho vyplývajú. Dnes na medzinárodnom fóre upozornil na vznik radikálnych politických ideológií, ktorým často uveria mladí ľudia. „Každé rovnostárstvo sa napokon rozvrství a vzniknú nové elity alebo privilegované vrstvy. Dôležité sa ukazujú kontrolné mechanizmy nezávislých súdov a médií. Vražda investigatívneho novinára a jeho snúbenice na Slovensku postupne ukazuje prepojenosť justície, časti médií na oligarchov a zločinecké skupiny. Je to výzva pre Cirkev učiť sa byť transparentnými, žiť v dome zo skla, prekonávať korupciu. Osobitnou výzvou je, aby sami kresťania boli realisti a učili ostatných realizmu. V osobnom živote, to znamená prijať svoju hriešnosť a napriek tomu sa snažiť o zlepšenie. V tom je kresťanská viera v pokrok ľudstva.“
Prezident ESCT si všíma aj odmietanie inštitúcií a autorít zo strany mladých, nárast „bezpartajnosti“ v parlamente i v komunálnej politike, či podporu nesystémových politických strán, ktoré odmietajú demokraciu a európsku integráciu. „V kultúre sa prejavuje silný odklon od racionality k emocionalite. Do popredia sa dostáva kultúra obrazu a príbehu. To sa prejavuje aj vo vzťahu mladých ľudí voči Katolíckej cirkvi, ktorú chápu ako inštitúciu. Aj tí, ktorí sú v nej pokrstení, necítia sa byť jej súčasťou. Odmietajú morálne učenie Cirkvi v oblasti reprodukčného správania a manželstva. Uprednostňujú voľné neformálne spolužitie, lebo nie sú naň osobnostne pripravení a ako kresťania ani dostatočne evanjelizovaní. Už tri generácie mnohí nežijú v rodinách vieru a ani ju neodovzdávajú. Život viery sa zredukoval na prijatie sviatostí kresťanskej iniciácie bez vovedenia do života kresťanského spoločenstva. To je veľká výzva k novej evanjelizácii a vytvárania cirkevného spoločenstva,“ povedal M. Lichner dnes vo Viedni.
Vo svojej prednáške Lichner predstavil medzinárodným teológom príbeh Cirkvi najmä s ohľadom na pád komunizmu v roku 1989. Opísal kvalitu slovenského teologického bádania, výchovu nových bohoslovcov či život vo farnostiach.
Podstatná časť Lichnerovej hlavnej prednášky na medzinárodnom sympóziu sa dotýkala vzťahu Cirkvi a štátu. Podľa jezuitského profesora politici zámerne používajú „upravený“ kresťanský slovník, ktorý sa často zužuje len na sexuálnu etiku, tradičnú rodinu či odmietanie migrantov. „Náboženský tradicionalizmus je tak sčasti prepojený s permisivitou v oblasti morálnych noriem v ekonomickom a sociálnom živote, sústreďuje sa v podstate na oblasť sexuality. Je zrejmé, že nevnímame dostatočne teologicky skutočnosť, že príčinou mnohých problémov v rodine nie je iba mravný úpadok, ale často aj zmenené ekonomické a sociálne podmienky, akými sú dlhodobé pracovné turnusy v zahraničí, zadlženosť či nedostatok nájomných bytov.“
Prorektor Trnavskej univerzity Miloš Lichner však súčasné problémy vníma ako príležitosť „skúmať našu minulosť a pripravovať s odvahou a kreativitou to, čo Pán pre nás zanechal. Kríza cirkevnej inštitúcie môže takto tvoriť prozreteľnostný prostriedok, ktorý nás povzbudí prekonať pokušenie ekleziocentrizmu, čo na nás číha. Nedostatok povolaní na ordinovaných služobníkov môže byť volaním k prekonaniu klerikalizmu. Náboženská indiferencia nás pozýva skúmať, ako sme predstavovali svetu obraz Boha, a kladú požiadavky očistiť tento obraz.“