Pápež František hovoril o úlohe Cirkvi čeliť kultúre skartovania slabých a chorých. Pri situáciách nevyliečiteľne chorých vyzdvihol úlohu hospicov a paliatívnej starostlivosti. Ocenil aj normatívnu prácu kongregácie v oblasti sexuálneho zneužívania a ochrany mladistvých.
V úvode príhovoru pápež František poďakoval členom Kongregácie pre náuku viery za ich službu Cirkvi, ktorou je podpora a ochrana integrity katolíckej náuky o viere a morálke. Zdôraznil, že náuka nie je niečím uzatvoreným:
„Kresťanská náuka nie je systém strnulý a uzatvorený do seba, ale ani nie nejakou ideológiou, ktorá sa mení od sezóny k sezóne; je to dynamická realita, ktorá sa zostávajúc vernou svojim základom obnovuje z generácie na generáciu a má zhrnutie v jednej tvári, jednom tele a jednom mene: Zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus.
Vďaka Zmŕtvychvstalému Pánovi nás viera otvára dokorán voči blížnemu a jeho potrebám, od tých najmenších až po najväčšie. Preto si odovzdávanie viery vyžaduje, aby sme mali na pamäti jej príjemcu, poznali ho a milovali slovom i skutkom. Z tohto pohľadu je význačné vaše úsilie reflektovať na tomto plenárnom zhromaždení nad starostlivosťou o osoby v kritických a terminálnych fázach života.“
V súčasných tendenciách sveta sa vytráca úcta k hodnote ľudského života a vytráca sa zľutovanie, konštatoval pápež František. V tzv. „kultúre odpadu“ už nezostáva miesto pre solidaritu:
„Súčasný socio-kultúrny kontext postupne stále viac naštrbuje povedomie toho, čo činí ľudský život cenným. Je totiž stále častejšie hodnotený na základe jeho výkonnosti a úžitkovosti, až natoľko, že životy, ktoré nespĺňajú toto kritérium, sa považujú za životy „odpísané“ alebo „nedôstojné“. V tejto situácii straty autentických hodnôt zlyhávajú aj nespochybniteľné povinnosti solidarity a ľudského a kresťanského bratstva.
V skutočnosti, spoločnosť si zasluhuje prívlastok „civilizovanosti“ vtedy, ak vytvára protilátky proti kultúre odpadu; ak uznáva nedotknuteľnú hodnotu ľudského života; ak sa solidarita aktívne praktizuje a chráni ako základ spolužitia.“
Pápež František uviedol i príklad Dobrého Samaritána, ktorý učí správnemu pohľadu srdca, pretože človek mnohokrát pozerá a nevidí. „Chýba zľutovanie“, povedal pápež a pripomenul koľkokrát sa v evanjeliu spomína Ježišovo zľutovanie s trpiacim človekom. Takýto prístup je potrebný aj dnes, pokračoval Svätý Otec:
„Vzťahový, a nie čisto klinický prístup k chorému, branému v jedinečnosti a celistvosti jeho osoby, ukladá povinnosť nikdy nikoho neopúšťať v situácii nevyliečiteľnej choroby. Ľudský život si z dôvodu svojho zamerania k večnosti zachováva celú svoju hodnotu a celú svoju dôstojnosť v akejkoľvek situácii, aj v chúlostivosti a slabosti, a ako taký je vždy hodný maximálnej úcty.
Sv. Tereza z Kalkaty, ktorá žila štýl blízkosti a zdieľania, keď chránila až do úplného konca uznanie a úctu k ľudskej dôstojnosti a robila umieranie ľudskejším, hovorila takto: „Kto na ceste svojho života zapálil hoci len plamienok v temnote nejakého človeka, nežil márne“.
V tejto súvislosti myslím na to, aké dobro konajú hospice v paliatívnej starostlivosti, kde sú nevyliečiteľne chorí sprevádzaní s odbornou lekárskou, psychologickou a duchovnou podporou, aby mohli žiť dôstojne, upokojení blízkosťou im drahých osôb v konečnej fáze ich pozemského života. Dúfam, že takéto centrá budú i naďalej miestom, kde sa s nasadením poskytuje „terapia dôstojnosti“ živiac tak lásku a úctu k životu.“
Na záver Svätý Otec povzbudil členov a spolupracovníkov Kongregácie pre náuku viery v ich práci, ktorá pomáha Cirkvi ochraňovať ľudskú dôstojnosť:
„Oceňujem tiež štúdium, ktoré ste podnikli v súvislosti s revíziou pravidiel delicta graviora (veľmi závažných zločinov), vyhradených vášmu Dikastériu, uvedených v motu proprio sv. Jána Pavla II. „Sacramentorum sanctitatis tutela“. Vaše úsilie sa uberá správnym smerom, keď aktualizuje normatívu s cieľom zvýšiť účinnosť postupov, urobiť ich usporiadanejšími a organickejšími vo svetle nových situácií a problémov súčasného sociálno-kultúrneho kontextu. Zároveň vás povzbudzujem, aby ste neochvejne pokračovali v tejto úlohe a ponúkli hodnotný príspevok v oblasti, v ktorej je Cirkev priamo zapojená, aby sa postupovalo dôsledne a transparentne pri chránení svätosti Sviatostí a ochrane ľudskej dôstojnosti pred jej pošliapavaním, najmä u tých najmenších.“
Pápež napokon ocenil aj nedávno vydaný dokument Pápežskej biblickej komisie s názvom „Čo je človek“ o základných témach biblickej antropológie. Prefekt Kongregácie pre náuku viery, ktorým je kardinál Luis Ladaria SJ, je totiž zároveň aj na čele Pápežskej biblickej komisie.