Svätý Otec František začal nový cyklus katechéz o blahoslavenstvách

TK KBS, RV zk; ml | 29. 01. 2020 15:05



Vatikán 29. januára (RV) Pápež František dnes pri generálnej audiencii začal nový cyklus katechéz o blahoslavenstvách z Matúšovho evanjelia (5,1-11). V úvodnej katechéze Svätý Otec predstavil blahoslavenstvá ako preukaz totožnosti kresťana, ktorý je dobré poznať naspamäť, uchovávať ho v srdci.

Tak ako Mojžiš prijal na hore Desatoro prikázaní, aj Ježiš predstavuje na hore svoj nový zákon, pripomenul biblický rámec Svätý Otec. Vysvetlil, že slovo blahoslavení označuje ľudí, ktorí napredujú na Božej ceste, ktorí napredujú v stave Božej milosti.

Blahoslavenstvá sú spoľahlivou cestou k radosti

Osem viet, ktoré Ježiš vyslovil v úvode svojej Reči na hore, je cestou k šťastiu a radosti. Nejde však o ľahkovážnu radosť, ale o tú veľkonočnú, ktorá prešla smrťou a zakúsila Božiu moc:

„Boh na to, aby sa nám daroval, si často vyberá nemysliteľné cesty, azda i cesty našich obmedzení, našich sĺz, našich prehier. Je to veľkonočná radosť, o ktorej hovoria východní bratia, tá, ktorá má stigmy, avšak je živá, prešla smrťou a zakúsila Božiu moc. Blahoslavenstvá ťa vedú k radosti, vždy. Sú cestou ako dosiahnuť radosť.“

Svätý Otec veriacich vyzval k opakovanému čítaniu blahoslavenstiev v Matúšovom evanjeliu.

Blíži sa Deň zasväteného života, modlime sa za duchovné povolania

V Aule Pavla VI. medzi pútnikmi z najrôznejších krajín nechýbali ani Slováci. Ako mali možnosť zachytiť aj v poľskom preklade tlmočníka, Svätý Otec dnes osobitne pripomenul blížiaci sa Deň zasväteného života:

„Drahí bratia a sestry, v nedeľu, na Slávnosť Obetovania Pána, slávime Deň zasväteného života. Modlime sa za rehoľníčky a rehoľníkov, ktorí sa odovzdávajú Bohu a bratom v každodennej službe, podľa vlastnej charizmy, aby boli vždy vernými svedkami spásonosnej Kristovej lásky. Modlime sa aj za nové povolania k zasvätenému životu.“

Rovnakú súvislosť, tentoraz s osobitným dôrazom na voľbu životného povolania spomenul pápež v pozdrave mládeži v taliančine, keď pripomenul blížiacu sa liturgickú spomienku sv. dona Bosca:

„Príklad svätosti sv. Jána Bosca, ktorého si pripomenieme v piatok ako otca a učiteľa mládeže, nech vedie predovšetkým vás, drahí mladí, k realizácii vašich budúcich plánov, nevynímajúc plán, ktorý má Boh s každým jednotlivcom. Modlime sa k sv. Jánovi Boscovi, aby každý našiel v živote svoju cestu, to, čo chce pre nás Boh.“

- -

Celá katechéza Svätého Otca

Úvodným Božím slovom pri dnešnej generálnej audiencii boli Ježišove blahoslavenstvá z Evanjelia podľa Matúša:

«Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami» (Mt 5,1-12).

Cyklus katechéz o blahoslavenstvách (1): Úvod

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes začíname sériu katechéz o blahoslavenstvách v Evanjeliu podľa Matúša (5,1-11). Tento text, ktorý otvára „Reč na hore“, osvietil život veriacich i mnohých neveriacich. Je ťažké nebyť zasiahnutými týmito Ježišovými slovami, a je správne túžiť ich čoraz plnšie pochopiť a prijať. Blahoslavenstvá obsahujú „preukaz totožnosti“ kresťana – sú naším preukazom totožnosti – pretože načrtávajú tvár samotného Ježiša, jeho štýl života.

Teraz dáme týmto Ježišovým slovám celkový rámec; v budúcich katechézach budeme komentovať jednotlivé blahoslavenstvá, jedno po druhom.

Predovšetkým je dôležité ako došlo k hlásaniu tohto posolstva: Ježiš, vidiac zástupy, ktoré idú za ním, vyjde na miernu vyvýšeninu, ktorá obkolesuje Galilejské jazero, sadne si a obrátený k učeníkom hlása blahoslavenstvá. Posolstvo je teda adresované učeníkom, avšak horizont tvoria zástupy, čiže celé ľudstvo. Je to posolstvo pre celé ľudstvo.

Okrem toho, „hora“ odkazuje sa Sinaj, kde dal Boh Mojžišovi prikázania. Ježiš začína vyučovať nový zákon: byť chudobnými, byť tichými, milosrdnými... Tieto „nové prikázania“ sú oveľa viac než len normy. Vskutku, Ježiš nič nenanucuje, ale odhaľuje cestu šťastia – jeho cestu – opakujúc osemkrát slovo „blahoslavení“.

Každé blahoslavenstvo pozostáva z troch častí. Najprv je tu vždy slovo „blahoslavení“; potom prichádza situácia, v ktorej sa blahoslavení nachádzajú: chudoba ducha, žiaľ, hlad a smäd po spravodlivosti, a tak ďalej; nakoniec je tu dôvod blahoslavenstva uvedený spojkou „lebo“: „Blahoslavení títo, lebo...; blahoslavení tamtí, lebo...“ Je teda osem takýchto blahoslavenstiev a bolo by pekné naučiť sa ich naspamäť, aby sme si ich opakovali a mali doslova v mysli a srdci tento zákon, ktorý nám dáva Ježiš.

Venujme pozornosť tejto skutočnosti: dôvodom blahoslavenstva nie je aktuálna situácia, ale to nové, čo blahoslavení dostávajú do daru od Boha: „lebo ich je nebeské kráľovstvo“, „lebo oni budú potešení“, „oni budú dedičmi zeme“ a tak ďalej.

V tomto treťom prvku, ktorý je práve dôvodom šťastia, Ježiš často používa budúci čas v trpnom rode: „budú potešení“, „budú dedičmi zeme“, „budú nasýtení“, „bude im odpustené“, „budú ich volať Božími synmi“.

Čo však znamená slovo „blahoslavený“? Prečo sa každé z ôsmich blahoslavenstiev začína slovom „blahoslavení“? Pôvodný termín nehovorí o niekom, kto má plný žalúdok alebo komu sa dobre darí, ale je to osoba, ktorá je v stave milosti, ktorá napreduje v Božej milosti a ktorá napreduje na Božej ceste: trpezlivosť, chudoba, služba druhým, útecha... Tí, čo napredujú v týchto veciach, sú šťastní a budú blahoslavení.

Boh na to, aby sa nám daroval, si často vyberá nemysliteľné cesty, azda i cesty našich obmedzení, našich sĺz, našich prehier. Je to veľkonočná radosť, o ktorej hovoria východní bratia, tá, ktorá má stigmy, avšak je živá, prešla smrťou a zakúsila Božiu moc. Blahoslavenstvá ťa vedú k radosti, vždy. Sú cestou ako dosiahnuť radosť.

Prospeje nám vziať dnes do rúk Evanjelium podľa Matúša, piatu kapitolu, verš jeden až jedenásť, a blahoslavenstvá si prečítať – a možno ešte aj viac ráz v týždni – aby sme chápali túto tak krásnu, tak bezpečnú cestu šťastia, ktorú nám ponúka Pán.

Preložila: Slovenská redakcia VR



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024