Dvojdňový seminár je otvorený nielen pre členov spomínanej akadémie, ale tiež pre všetkých záujemcov, ktorí sa zameriavajú na spojitosť viery a teológie s umeleckou tvorbou. Veriť v Krista a nasledovať ho totiž nie je iba pravdivé a spravodlivé, ale tiež krásne, ako pripomína pápež František (Evangelii gaudium, 167). Každá katechéza by totiž mala venovať zvláštnu pozornosť "ceste krásy". "Umenie a krása sú všeobecnou potrebou človeka, a pretože nás zjednocujú s druhými ľuďmi i Bohom," dodáva predseda Pápežskej teologickej komisie Mons. Ignazio Sanna.
"Vieme, že Duch Svätý býva znázorňovaný ako Božský umelec. Keď nejaký umelec vytvorí svoje dielo, hovorí o ňom, že bol inšpirovaný. Umenie je teda, povedal by som, tým najdemokratickejším prvkom, prostredníctvom ktorého môžeme chváliť Boha. Ktokoľvek totiž prejaví minimálnu vnímavosť pred umeleckým dielom, je vedený tomu, aby ocenil, chválil, vyvyšoval to, čo vidí. Myslím teda, že cesta krásy si zaslúži, aby ju teológia sprevádzala a nezotrvávala v obyčajnej racionálnej reflexii. Je tiež dobré venovať sa kontemplácii, pretože pri nej prehovára srdce a oči nazerajú na Božiu krásu v diele stvorenia."
- Ako sa dnes viera prejavuje v umení a nakoľko nás umenie približuje k viere?
"Predpokladom je, aby bol umelec veriaci. Viera musí byť prežívaná a vnímaná, a jedine potom môže dôjsť k jej vyjadreniu. Ten, kto vníma krásu - a toto vnímanie tiež prepožičiava aj viera - pociťuje nutkanie, aby ju zdieľal svojimi vyjadrovacími schopnosťami. Človeku, ktorý sa potom ocitne pred takýmto umeleckým dielom, nezostáva iné, než ho chváliť ako krásu, ktorá sa tu opisuje, vyslovuje alebo rozpráva, tiež jej zdroj a pôvod. Umelec má tiež napomáhať možnosť prejaviť pocity, ktoré sa obracajú k Bohu". Umelec sa tak srkze krásu stáva prostredníkom, ktorý veriacemu napomáha, aby prejavil Bohu svoju lásku, uzatvára predseda Pápežskej teologickej akadémie.