Slovenskí biskupi sa pridali k vyhláseniu CCEE a COMECE o Osvienčime

TK KBS; mk; mk | 26. 01. 2020 16:17



Bratislava 26. januára (TK KBS) Slovenskí biskupi zjednotení v Konferencii biskupov Slovenska sa plne pridávajú k vyhláseniu CCEE a COMECE pri príležitosti 75. výročia oslobodenia koncentračného tábora Osvienčim-Brezinka. Slovenských veriacich pozývajú k oboznámeniu sa s týmto vyhlásením a 27. januára 2020 o 15.00 tiež k modlitbe za všetkých, ktorí v koncentračných táboroch zahynuli, a za ich príbuzných. Pre TK KBS to povedal Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup-metropolita, predseda KBS.

Vyhlásenie vám prinášame v plnom znení.

----------------------------------------

Vyhlásenie predsedníctva Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) a predsedu Komisie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) pri príležitosti 75. výročia oslobodenia koncentračného nacistického tábora Auschwitz-Birkenau [Osvienčim-Brezinka]

Prešlo 75 rokov od oslobodenia koncentračného a vyhladzovacieho nacistického nemeckého tábora Auschwitz-Birkenau [Osvienčim-Brezinka] (27. januára 1945), a toto miesto ešte stále vzbudzuje hrôzu.

1. Auschwitz-Birkenau [Osvienčim-Brezinka] je najväčším koncentračným a vyhladzovacím nacistickým táborom, ktorý bol otvorený v roku 1940 na okupovaných poľských územiach. Pôvodne bol určený pre Poliakov Osvienčim [Auschwitz], potom značne rozšírený do blízkej oblasti Brezinka [Birkenau] a v rokoch 1942-1945, v rámci programu “konečného riešenia” [Endlösung] sa stal miestom masového vyhladzovania židovskej populácie. V Auschwitz-Birkenau nemeckí národní socialisti zabili viac než milión Židov, desiatky tisíc Poliakov (asi 75 000), Rómov (21 000), Rusov (15 000) a tisíce ďalších väzňov rozličných národností. Kvôli enormnému počtu židovských obetí je to najväčší vyhladzovací tábor Židov a najväčšie miesto masovej genocídy na svete.

Osvienčim sa stal symbolom všetkých nemeckých koncentračných táborov, a tiež všetkých vyhladzovacích miest. Je ako vrchol nenávisti k človeku, ktorá si vybrala svoju daň smrti v 20. storočí. Práve tu dosiahla téza o základnej nerovnosti osôb svoj limit. Tu si nacisti privlastnili moc rozhodovať o tom, kto je človek, a kto nie. Tu sa eutanázia stretla s eugenikou. Auschwitz-Birkenau je výsledkom systému založeného na ideológii národného socializmu, ktorá znamenala pošliapanie dôstojnosti človeka ako obrazu Boha. Aj ďalší totalitarizmus, komunizmus, konal tým istým spôsobom a vyžiadal si milióny obetí.

2. Pôvodný koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau navštevujú každoročne státisíce ľudí. Medzi návštevníkmi boli aj ostatní traja pápeži.

Svätý Ján Pavol II. navštívil Auschwitz-Birkenau počas svojej prvej púte do Poľska (7. júna 1979). Potom, čo prešiel cez bránu tábora, nad ktorou sa týči nápis “Arbeit macht frei”, navštívil celu smrti sv. Maximiliána Máriu Kolbeho a modlil sa na nádvorí Bloku 11, kde strieľali väzňov. Potom šiel do Birkenau, kde slávil svätú omšu, a pri homílii povedal: “Predovšetkým sa zastavím spolu s vami, drahí účastníci tohto stretnutia, pred pamätnou doskou s nápisom v hebrejskom jazyku. Tento nápis vyvoláva spomienku na národ, ktorého synovia a dcéry boli určení na totálne vyhladenie. Tento ľud má svoj pôvod od Abraháma, ktorý je otcom našej viery (por. Rim 4,12), ako sa vyjadril Pavol z Tarzu. Práve tento ľud, ktorý od Boha dostal prikázanie “nezabiješ”, sám na sebe osobitným spôsobom zakúsil, čo znamená zabiť. … Nikdy nie je dovolené jednému národu posilňovať svoju moc na úkor iného, za cenu zotročenia iného, za cenu podmanenia, zhanobenia, vykorisťovania a smrti!”

Pápež Benedikt XVI. prekročil sám cez bránu tábora (28. mája 2006) a počas slávnosti pri Medzinárodnom pamätníku mučeníkov národov, predniesol príhovor, v ktorom povedal: “Tak ako Ján Pavol II., i ja som prešiel popri pamätných doskách, ktoré v rozličných jazykoch pripomínajú obete tohto miesta. Je tam jedna v hebrejskom jazyku. Mocnári Tretej ríše chceli rozdrviť hebrejský ľud v jeho úplnosti; vymazať ho zo zoznamu národov zeme. … V podstate, títo násilní zločinci zničením daného národa chceli zabiť Boha, ktorý povolal Abraháma, a na vrchu Sinaj ustanovil určujúce kritériá pre ľudstvo, platné naveky. … Zničením Izraela, Shoah, chceli napokon vytrhnúť aj koreň, z ktorého vyrastá kresťanská viera, a nahradiť ju definitívne inou vierou, ktorú si sami vytvorili - vierou v moc človeka, v silného. … Áno, za týmito pamätnými doskami sa ukrýva osud nespočítateľných ľudských bytostí. Oni otriasajú našou pamäťou, lomcujú naším srdcom. Nechcú v nás vyvolať nenávisť: naopak, ukazujú nám, aké otrasné je dielo nenávisti”. Počas svojej návštevy bývalého koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau (29. júla 2016) pápež František kráčal po stopách oboch svojich predchodcov. Nepredniesol žiadny príhovor, avšak jeho tichá prítomnosť bola veľmi výrečná. Do pamätnej knihy zapísal: “Pane, zmiluj sa nad svojím ľudom! Pane, prosíme ťa o odpustenie za toľkú krutosť”. Ukončil svoju návštevu modlitbou pri Pamätníku umučenia národov.

3. Pred niekoľkými dňami pápež František apeloval: “Výročie nevýslovnej krutosti, ktorú ľudstvo objavilo pred 75 rokmi, nech je výzvou, aby sme sa zastavili, zostali v tichu a spomínali. Potrebujeme to, aby sme sa nestali ľahostajnými” (Príhovor delegácii “Simon Wiesenthal Center, 20. januára 2020).

75. výročie oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau nás v duchu slov pápeža Františka zaväzuje pevne sa vzoprieť všetkým skutkom, ktoré ohrozujú ľudskú dôstojnosť: rasizmu, xenofóbii a antisemitizmu. Na toto výročie vyzývame moderný svet k zmiereniu a pokoju, k rešpektovaniu práva každého národa na existenciu a život v slobode, na uznanie vlastnej nezávislosti, na uchovávanie vlastnej kultúry. Nemôžeme pripustiť, aby bola pravda ignorovaná alebo manipulovaná kvôli bezprostredným politickým záujmom. Táto výzva je mimoriadne dôležitá práve dnes, pretože – napriek dramatickým skúsenostiam z minulosti – svet, v ktorom žijeme, je stále cieľom nových ohrození a prejavov násilia. Kruté vojny, prípady genocídy, prenasledovania, rozličné formy fanatizmu sú stále tu, aj keď nás dejiny učia, že násilie nikdy nevedie k mieru, ale - práve naopak - vyvoláva len ďalšie násilie a smrť.

4. Treba si pripomenúť, že aj keď po druhej svetovej vojne zmierenie medzi národmi vyzeralo ľudsky nemožné, spojení v láske Ježiša Krista sme boli schopní odpustiť a prosiť o odpustenie. Dokazuje to list poľských biskupov z roku 1965 adresovaný nemeckým biskupom. Skúsenosť minulosti nás učí aké je dôležité a užitočné budovať Európu zmierených národov, ktoré si vzájomne odpúšťajú.

27. januára o 15. hodine, v čase oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, zažneme sviecu a budeme sa modliť za osoby všetkých národností a náboženstiev usmrtené vo vyhladzovacích táboroch, a za ich príbuzných. Nech naša modlitba posilní zmierenie a bratstvo, ktorým protirečia nepriateľstvo, deštrukčné konflikty, a podnecované nedorozumenia. Nech v nás prevládne sila lásky Ježiša Krista!

Kardinál Angelo BAGNASCO

Predseda CCEE

Kardinál Jean-Claude HOLLERICH

Predseda COMECE

Kardinál Vincent NICHOLS

Podpredseda CCEE

Arcibiskup Stanisław GĄDECKI

Podpredseda CCEE

Janov, Brusel, Londýn, Varšava, 25. január 2020



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024