“Iránska ústava predpokladá existenciu dvoch katolíckych cirkví: arménskej a chaldejskej. Problém je však v tom, že od určitej doby narastá počet obrátení v tzv. domácich cirkvách. Zostávajú v týchto domácich komunitách, pretože zmena náboženstva je v islame zakázaná a trestá sa prísnymi trestami. Oficiálne cirkvi, uznané štátom, ich teda nemôžu prijať, zakazuje im to náboženská polícia. Kristove evanjelium však Iráncov priťahuje a nemálo z nich konvertuje. Keď však ich obrátenie vyjde najavo, nemôžu v Iráne zostať. Kresťania preto utekajú, najčastejšie cez Turecko, pretože tam môžu vycestovať na turistické vízum. Keď prichádzajú do Francúzska, nie sú príliš dobre prijímaní. Mnohým inštitúciám je ťažké pochopiť, že zmena náboženstva vyžaduje opustenie krajiny. Aj tak však prichádzajú a je ich stále viac. Snažíme sa teda v rámci katolíckych východných komunít zorganizovať určité štruktúry, v ktorých by mali byť prijímaní”.
Humea podotýka, že nie je ľahké získať dôveru iránskych kresťanov. Sú veľmi nedôverčiví. Vedia, že islamská náboženská polícia sa môže infiltrovať tiež do kresťanského prostredia vo Francúzsku. Pomáhame im, aby pri zachovaní všetkej dískretnosti nadviazali kontakt s inými kresťanskými utečencami z Iránu a aby mohli rozvinúť sieť vzťahov, dodáva francúzsky kňaz.
Zdroj: RV