"Po svojom duchovnom životopise – Knihe života – sv. Terézia Avilská vyhovela svojim sestrám z Kláštora sv. Jozefa v Avile a napísala knihu o vnútornej modlitbe. O modlitbe samotnej však začína písať až v polovici knihy. Najprv sa venuje ľudským kvalitám tých, ktorí sa jej chcú venovať. Pokora, odpútanosť a láska k blížnemu tvoria základ, na ktorom modlitba rastie a vyvíja sa, bez tejto „tereziánskej triády“ ide iba o sebaklam alebo ilúziu duchovného života. V druhej časť diela originálnym spôsobom vysvetľuje modlitbu Pána Otče náš a učí o vývoji vnútornej modlitby, teda o zvnútornení, pohrúženosti, modlitbe pokoja a počiatkoch mystického zjednotenia," uvádza zasvatenyzivot.sk.
Zdroj: zasvatenyzivot.sk / Stanislav Jaloviar, OCD