Päť rokov trvajúci konflikt medzi separatistami a ukrajinskou armádou zabil už 13 tisíc ľudí. Medzi obyvateľmi Doneckej a Luhanskej oblasti, ktorí žijú v trápeniach a strachu, a to aj v dôsledku hladu a zákazu vychádzania, počas sviatkov ukrajinský nuncius Mons. Gugerotti videl prekvitať aj nádej. Na Vianoce slávil sväté omše s dvoma malými katolíckymi komunitami. Mons Gugerotti vysvetľuje:
„Väčšina z nich sú pravoslávni, takže oslavujú Vianoce 7. januára, ale pre katolícku komunitu to bol čas milostí. A tým bol aj pre mňa, pretože som mohol priniesť požehnanie od pápeža. Toto bolo pre nich niečo zásadné! A dojatie, slzy, objatia s týmito ľuďmi sa ma veľmi dotkli; aj s deťmi, chorými, s mnohými v ťažkostiach.
Veľa ľudí sa nachádza v primárnej oblasti vojenskej operácie, v ktorej pomáha Červený kríž prostriedkami na potraviny, pretože je často ťažké obstarať jedlo. Rovnako i pápež pomohol veľkým prispením tomuto obyvateľstvu, ako aj tým, čo žijú pod ukrajinskou kontrolou, ale sú v tej oblasti utečencami.“
Veriaci sa zišli aj z okolitých dedín. Mons. Gugerotti spomenul dojímavý list od jednej panej z dedinky Stachanov, ktorá mu odovzdala rukou písaný spoločný pozdrav pre pápeža, v ktorom sa okrem iného píše:
„My sa s celou katolíckou Cirkvou zúčastňujeme na všetkých dianiach spojených s pápežom. Našťastie máme internet a nejaké televízne kanály a tak môžeme vidieť Svätého Otca, počúvať ho a zúčastňovať sa na liturgii, ktorej predsedá a sledovať aj stretnutia pápeža s ľuďmi v mnohých krajinách. Samozrejme je dobre, keď je aj preklad a môžeme porozumieť slovám pápeža! Ak aj nie je preklad, dovtípime sa viac menej, čo sa deje, sledujeme s úžasom, čo pápež koná. Má srdce plné lásky a pripravené osušiť slzy každému, napĺňať všetky tri hlavné cnosti.“
V liste pre Svätého Otca veriaci spomínajú na dlhý čas v tomto roku, ktorý boli bez kňaza, ale teraz ho majú. Sú vďační za svojho kňaza otca Grigorija, ktorého veľmi potrebujú a sú vďační za jeho starostlivosť, za radosť, ktorú sprostredkuje, za jeho homílie.
Nuncius Gugerotti hovorí o dôležitosti priniesť svetlo narodeného Ježiša na tieto miesta:
„V atmosfére, kde sa zdá byť všetko bez nádeje, sa mi videlo dôležité podeliť sa s týmto znamením, ktorým Vianoce naozaj sú. Je to predovšetkým v ťažkostiach: napríklad 24. decembra sme boli nútení sláviť polnočnú svätú omšu o 18. hodine, pretože je zákaz vychádzania a ľudia nemôžu opustiť domovy. Sú miesta, kde je ťažké niečo nakúpiť, tam, kde Vianoce istotne nie sú konzumné a niekedy je aj náročné pripraviť malú výzdobu, s nejakým tým svetielkom, i keď sa snažili okrášliť svoj kostolík so všetkým, čo len mali.
Zdalo sa mi dôležité vydať o tom svedectvo v našom svete, ktorý je mnohokrát ponorený do vonkajších prejavov Vianoc, koľkokrát aj tak trochu pohanských, len málo vyjadrujúcich vianočné cítenie, a pripomenúť, že je ešte veľa ľudí v Európe, ktorí žijú v takýchto podmienkach...“
A čo na apoštolského nuncia u týchto ľudí urobilo najväčší dojem?
„To, čo ma najviac dojíma, je počuť ich hovoriť: nemáme nič, žijeme z dobročinnosti, snažíme sa prežiť pomáhajúc jedni druhým a podeliť sa o to málo, čo máme, ale pápež nám posiela svojho zástupcu, aby nám povedal, že vie, že žijeme a hovorí nám, že nás ľúbi, a toto nám stačí!“