Stretnutie Svätého Otca s pútnikmi otvorilo čítanie záverečných slov Matúšovho evanjelia:
„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“
Pápež František sa veriacim prihovoril týmito slovami:
„Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Včera som sa vrátil z apoštolskej cesty do Thajska a Japonska, bol to dar, za ktorý som veľmi vďačný Pánovi. Chcem znovu vyjadriť uznanie autoritám a biskupom týchto dvoch krajín, ktoré ma pozvali a prijali s veľkou pozornosťou, a predovšetkým ďakujem thajskému i japonskému ľudu. Táto návšteva ma ešte viac zblížila s týmito národmi a prehĺbila v sympatii k nim: nech ich Boh požehná hojnou prosperitou a pokojom.
Thajsko je starobylé kráľovstvo, ktoré sa výrazne zmodernizovalo.
Stretnutiami s kráľom, premiérom a ďalšími autoritami som prejavil úctu bohatej duchovnej a kultúrnej tradícii thajského národa, ľudí „milého úsmevu“. Tamojší ľudia sú usmievaví. Povzbudil som ich úsilie o harmóniu medzi rozličnými zložkami národa, ako aj preto, aby ekonomický rozvoj mohol pokračovať v prospech všetkých a aby sa uzdravili rany zneužívania, najmä žien a maloletých.
Budhistické náboženstvo je integrálnou súčasťou dejín a života tohto ľudu, preto som navštívil najvyššieho budhistického patriarchu, pokračujúc na ceste vzájomnej úcty začatej mojimi predchodcami, aby vo svete rástlo spolucítenie a bratstvo. V tomto zmysle bolo veľmi významné aj ekumenické a medzináboženské stretnutie, ktoré sa uskutočnilo na hlavnej univerzite krajiny.“
Svätý Otec v príhovore zhrnul aj ďalšie momenty osemdňovej apoštolskej cesty, ktorej druhou etapou bolo Japonsko. S mottom „Chráň každý život“ a výzvou skoncovať s jadrovými zbraňami navštívil miesta tragédií v Nagasaki a Hirošime. V Japonsku sa dotkol aj problému technicky vyspelej konzumnej spoločnosti, trpiacej neraz ľudskou samotou a vnútorným prázdnom:
„Prvými obeťami chýbania zmyslu života sú mladí, preto bolo jedno zo stretnutí v Tokiu venované im. Počúval som ich otázky a ich sny: povzbudil som ich, aby sa spolu postavili proti každej forme šikanovania, a zvíťazili nad strachom a uzavretosťou tak, že sa otvoria Božej láske v modlitbe a v službe blížnemu. Ďalších mladých som stretol na Univerzite Sophia, spolu s akademickou komunitou. Táto univerzita, ako všetky katolícke školy, sú v Japonsku veľmi cenené.“
Pápež po týchto slovách vyjadril vďačnosť cisárovi Naruhitovi a Japonsku zaželal, aby mohlo byť „krajinou, ktorá je ťahúňom v prospech spravodlivejšieho a mierovejšieho sveta a harmónie medzi človekom a životným prostredím“. Na závere Svätý Otec zveril národy Thajska i Japonska Božej dobrote a prozreteľnosti.