Pri príležitosti Medzinárodného dňa tolerancie vydalo vo Viedni svoju výročnú správu za rok 2019 združenie Observatory on Intolerance and Discrimination against Christians (OIDAC). Podľa nej bolo v roku 2018 zaznamenaných 325 prípadov vandalizmu namiereného proti kostolom, resp. konkrétneho diskriminačného postupu voči kresťanom. Tendencia je teda stúpajúca.
Na prezentácii 60-stranovej správy vedúca organizácie Ellen Fantini uviedla: „Opísané prípady ilustrujú rozsah a charakter nepriateľstva, ktoré kresťania v bežnom živote zakusujú: od problémov so slobodou náboženstva, prejavu a svedomia alebo rodičovských práv – na ktoré používame termín „squeeze“ (nátlak) – až po fyzické násilie, napr. vandalizmus v kostoloch – pre to používame termín „smash“ (ničenie). A ako sme to v minulom roku mohli vidieť, kresťanskí žiadatelia o azyl v Európe sú vystavení osobitným prekážkam.“
V tejto výročnej správe sme konštatovali, že okrem požiaru v Notre-Dame vzbudil celosvetovú pozornosť narastajúci vandalizmus vo francúzskych kostoloch a na cintorínoch. Ako o tom informovala naša organizácia, táto tendencia sa počas roka zhoršovala. Počet atentátov na kostoly, ničenie náboženských symbolov a cielené znesväcovanie kultových miest od roku 2018 významne narástli, a to vo väčšine európskych štátov.
Na základe Hate Crimes Report 2018 (Správe o trestných činoch z nenávisti) Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá bola zverejnená 15. novembra, dokumentuje OIDAC viac ako 240 útokov z nenávisti v 14. štátoch Európy.„Napriek tomu“, zdôrazňuje Fantini, „nepodáva OBSE nijaký celkový obraz o situácii kresťanov v Európe. V skutočnosti sú útoky z nenávisti len jednou časťou problému, ktorá nezachytáva spoločenský tlak, ktorému sú kresťania čoraz väčšmi vystavení.“
Spoločenský tlak rastie
„Videli sme, ako sú kresťansky riadené podniky finančne zruiované, pouliční kazatelia zatýkaní, či kresťania nútení vybrať si medzi vernosťou svojmu svedomiu a svojím povolaním. Skupiny kresťanských študentov a ich hovorcovia boli v kampusoch viacerých univerzít umlčaní. Musíme konštatovať, že žiadosti o azyl od kresťanských utečencov sú svojvoľne zamietané a rodičovské práva sú pošliapavané nadmerným zasahovaním štátu. V Európe strácajú význam aj základné ľudské práva, keď si ich nemôžu slobodne uplatňovať všetci občania“ konštatuje vedúca organizácie OIDAC.
Niekoľko otrasných prípadov týkajúcich sa obmedzovania rodičovských práv pochádza z Nórska. Odlúčenie mnohých detí od ich rodín prostredníctvom vykričanej agentúry „Barnevernet“ skúma jeden z hosťovských príspevkov, ktorý výročná správa obsahuje. Vo Veľkej Británii bola sloboda modliť sa na verejnosti opakovane obmedzená cenzúrou a predpismi verejnej správy. A v Írsku, Francúzsku, Švédsku a ďalších krajinách bol zdravotnícky personál fakticky donútený vzdať sa svojho povolania, aby sa neprevinil proti svojmu svedomiu. Ďalšie príklady z viacerých štátov sú tiež uvedené v správe.
Výročná správa OIDAC je voľne dostupná, osvetľuje rozmery celého problému a podáva detailný pohľad na špecifické témy, pričom obsahuje aj odporučenia tejto organizácie. Výročnú správu je možné nájsť TU
-
Preložila: Mária Spišiaková