V období reformácie boli násilne usmrtení niekoľkí minoriti z kláštora v Rade. Vyniká medzi nimi mladý Štefan Iglódy, ktorý sa narodil v roku 1621 v dedinke Kisrorzvágy (dnes v Maďarsku) v šľachtickej rodine. Rodičia boli kalvínskeho vyznania a vychovávali ho v nenávisti ku katolíckej cirkvi. V období dospievania sa zamestnal u bohatého šľachtica, grófa Ňáryho, ktorý bol tiež kalvínom. Štefan bol svedkom toho, ako sa gróf Ňáry pri modlitbe apoštolských misionárov zázračne uzdravil z ťažkej choroby. Pod vplyvom svojho pána, ktorý konvertoval, sa neskôr i on sám stal katolíkom a vstúpil do minoritskej rehole s túžbou konať až do smrti pokánie. Šesť mesiacov viedol v kláštore v Rade cnostný život. Vynikal láskou, nábožnosťou a apoštolským duchom. Svojou horlivosťou čoskoro predbehol aj skúsených starších spolubratov. Pre rehoľnú komunitu zloženú prevažne z Poliakov a Talianov bol veľkým požehnaním, poznal totiž domorodé obyvateľstvo a hovoril jazykom ľudu. Brat Štefan bol zavraždený v nedeľu 6. novembra 1639 dvoma mužmi, ktorých poznal od detstva. Tí sa ho pokúšali presvedčiť, aby opustil rehoľu a vrátil sa ku kalvínskej viere a k životu v rodičovskom dome. Keď sa im to nepodarilo, ponížili ho a kruto umučili. Od dňa jeho smrti až podnes je Štefan Iglódy v reholi minoritov považovaný za mučeníka vernosti rehoľnému povolaniu.
TK KBS informoval P. Jozef Súkenník OFM.