- -
Vyhlásenie biskupov Komisie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) pri príležitosti 30. výročia pádu Berlínskeho múru
Pád Berlínskeho múru 9. novembra 1989 bol jednou z najvýznamnejších udalostí v európskych dejinách posledných desaťročí. Bol to okamih plný emócií. Po dvadsiatich ôsmych rokoch odlúčenia kvôli betónovému múru sa mnohí ľudia - príbuzní, priatelia a susedia - žijúci v rovnakom meste mohli znovu navzájom stretávať, oslavovať a vyjadriť svoju radosť a nádej. Od tejto chvíle pre nich svet vyzeral inak.
Tento múr bol symbolom ideologického rozdelenia Európy a celého sveta. Zmeny, ku ktorým došlo v Maďarsku začiatkom roku 1989, kolaps železnej opony v apríli a prvé slobodné voľby v Poľsku v júni, vyvrcholili pádom Berlínskeho múru. Táto udalosť otvorila cestu k opätovnému získaniu slobody po viac ako štyridsiatich rokoch represívnych režimov v krajinách strednej a východnej Európy. Vďaka veľkému počtu Európanov, ktorí neustále, ale pokojným spôsobom vyjadrovali svoju túžbu po politických zmenách, mohli byť tieto politicko-spoločenské procesy zavŕšené úspechom.
Pravdou je však aj to, že nie všetky očakávania, ktoré mal priniesť pád Berlínskeho múru, boli naplnené. Je potrebné tiež podotknúť, že ideológie, ktoré prevládali za železnou oponou, z Európy úplne nevymizli, ale ešte aj dnes sú stále prítomné v rôznych formách. Ako kresťania tiež uznávame, že je to Kristus, ktorý „je náš pokoj, ktorý z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia, nepriateľstvo“ (List Efezanom 2, 14). Pád Berlínskeho múru nie je iba udalosťou minulosti, ktorú si treba pripomínať, ale má aj prorocký rozmer. Ukázal nám, že budovanie múrov medzi ľuďmi nemôže byť nikdy správnym riešením a vyzýva nás k spolupráci pre lepšiu a viac zjednotenú Európu.
Tiež by sme mali mať na pamäti vtedajšiu dôležitú úlohu svätého pápeža Jána Pavla II. a jeho naliehavú výzvu: „Európa musí dýchať oboma stranami pľúc!“
Uznávame, že proces uzdravovania a zmierovania je citlivý a náročný. Dokonca pre niektoré z obetí represívnych režimov tento proces nie je dodnes zďaleka ukončený; ich odhodlanie, horlivosť a utrpenie boli rozhodujúce pre zrod slobody, ktorú v súčasnosti Európa má. Chceme oživiť a podporiť tie znaky nádeje, tie očakávania lepšej budúcnosti v Európe pre všetkých Európanov, ktoré viedli k historickému momentu v novembri 1989.
Z tohto dôvodu ako kresťania a európski občania vyzývame všetkých Európanov, aby spolupracovali na dosiahnutí slobodnej a zjednotenej Európy prostredníctvom obnoveného procesu dialógu medzi rôznymi mentalitami a kultúrami, rešpektujúcim naše rozličné historické skúsenosti a zdieľajúcim naše nádeje a očakávania pre spoločnú mierovú budúcnosť.
Na to, aby sme to dosiahli, si predovšetkým musíme uvedomiť, že kultúra stretnutia si v prvom rade vyžaduje opravdivú schopnosť najskôr načúvať. Ako kresťania sme tiež povolaní hlásať a byť svedkami evanjelia, pretože vieme, že „iba v tajomstve vteleného Slova sa tajomstvo človeka stáva naozaj jasným“ (Gaudium et Spes, 22).
Pozývame všetkých, aby sa modlili k Bohu, Pánovi dejín, nech nám pomôže otvoriť sa pre Európu, ktorej sa dotkol Duch Svätý, pôvodca a základ nádeje a zdroj a sila nového záväzku k tým hodnotám, na ktorých je Európa postavená: spravodlivosti, slobode a mieri.
Schválili:
Jean-Claude Hollerich S.J., kardinál arcibiskup, Luxembursko, prezident
Mariano Crociata, biskup, Latina (Taliansko), prvý viceprezident
Franz-Josef Overbeck, biskup, Essen (Nemecko), viceprezident
Noël Treanor, biskup, Down & Connor (Írsko), viceprezident
Jan Vokál, biskup, Hradec Králové (Česká republika), viceprezident
Virgil Bercea, biskup, Oradea Mare (Rumunsko)
Ferenc Cserháti, pomocný biskup, Ostrihom-Budapešť (Maďarsko)
Jorge Ferreira da Costa Ortiga, arcibiskup, Braga (Portugalsko)
Hugh Gilbert, biskup, Aberdeen (Škótsko)
Adolfo González Montes, biskup, Almería (Španielsko)
Joseph Galea-Curmi, pomocný biskup, Malta
Jozef Haľko, pomocný biskup, Bratislava (Slovenská republika)
Antoine Hérouard, pomocný biskup, Lille (Francúzsko)
Theodorus C.M. Hoogenboom, pomocný biskup, Utrecht (Holandsko)
Nicholas Hudson, pomocný biskup, Westminster (Anglicko a Wales)
Vjekoslav Huzjak, biskup, Bjelovar-Križevci (Chorvátsko)
Philippe Jourdan, apoštolský administrátor, Estónsko
Jean Kockerols, pomocný biskup, Malines-Brusel (Belgicko)
Czeslaw Kozon, biskup, Kodaň (Škandinávia)
Manuel Nin i Güell O.S.B., apoštolský exarcha (Grécko)
Rimantas Norvila, biskup, Vilkaviškis (Litva)
Christo Proykov, biskup Sv. Jána XXIII., Sofia (Bulharsko)
Youssef Soueif, maronitský biskup, Cyprus
Zbignev Stankevics, arcibiskup, Riga (Lotyšsko)
Janusz Bogusław Stepnowski, biskup, Łomża (Poľsko)
Franc Šustar, pomocný biskup, Ljubljana (Slovinsko)
Ägidius J. Zsifkovics, biskup, Eisenstadt (Rakúsko)
Zdroj: comece.eu