Za prítomnosti zástupcov Karlovej univerzity, lekárskych fakúlt a početných predstaviteľov českej medicíny, mnohých vďačných pacientov a priateľov profesora bola zádušná svätá omša. Na nej poďakovali za jeho nevšedný, príkladný a mnohými darmi a dobrom naplnený život veľkého lekára, človeka a kresťana. "Slávnostné príhovory nemohli obísť mimoriadnu erudíciu, rozhľad, encyklopedické vedomosti či vynikajúce vedecké a medicínske výsledky a prínos pána profesora, ktoré ďaleko presiahli hranice vlastnej krajiny. Vyzdvihli a zdôraznili však, osobitným spôsobom, jeho obdivuhodné hlboko ľudské, kresťanské vlastnosti. Mimoriadnu láskavosť, jednoduchosť, pokoru. Záujem o každého človeka, obetavosť až do krajnosti, ochotu vždy pomôcť a byť k dispozícii – bez ohľadu na vlastné záujmy či súkromie. A tiež jeho až nesmiernu pracovitosť," informoval profesor Jozef Glasa.
Išlo o jedného z najvýznamnejších európskych endokrinológov a internistov posledných desaťročí. Medzi mnohými prejavmi vďačnosti a hlbokej úcty vhodne zazneli aj úprimné slová z posolstva predstaviteľov Slovenskej endokrinologickej a Slovenskej internistickej spoločnosti SLS. Profesor bol častým účastníkom odborných podujatí na Slovensku a spolupracovníkom v početných vedecko-výskumných a lekárskych edukačných aktivitách. Pri neobyčajne rozsiahlej vedeckej a vysoko kvalifikovanej klinickej práci bol však pre neho zásadným, určujúcim jeho život viery a modlitby. Zaujímal sa vo svojej lekárskej práci vždy aj o dušu pacienta. O to, čo ho trápi, čím žije. Od počiatku svojej lekárskej praxe umožňoval a podporoval, napriek nevôli vtedajších mocných, činnosť kňazov poskytujúcich pacientom duchovné sprevádzanie a vysluhujúcich im potrebné sviatosti. Nemenej významná, najmä po páde totalitného režimu, bola jeho trpezlivá práca na poli spolkovej organizácie aktivít českých katolíckych lekárov a zdravotníkov. Odohrávala sa nielen v domácom kontexte – vo vedení Asociácie kolégií českých katolíckych lekárov, osobitne pražského kolégia, ale aj v širšom rozmere európskom a medzinárodnom. Ako viacnásobný prezident Európskej federácie asociácií katolíckych lekárov (FEAMC) prichádzal veľmi rád a opakovane aj v tejto svojej funkcii na Slovensko, keď sa tu konali odborné konferencie kresťanských lekárov a zdravotníkov, výročný 10. kongres FEAMC (Bratislava, 2004) či viaceré zasadnutia výboru FEAMC. Veríme, že nádherný životný príklad a medicínsky i duchovný odkaz pán profesora budú v Čechách, na Morave – i na Slovensku ďalej študovať, niesť a rozvíjať ďalší pokračovatelia.