Slávnosť sa začala chrámovou hymnou Bože, čos’ ráčil... Historik Martin Lacko v príhovore priblížil udalosti v Černovej. Na záver príhovoru povedal: „Keď v roku 1935 navštívila Hlinku poľská delegácia, zaviedol ju na cintorín v Černovej. Ukázal prstom na hroby a slávnostným, pohnutým hlasom povedal: „Páni, tuná je základ slovenskej politiky!“ A tak práve aj vďaka obetiam z Černovej mohol neskôr náš národ dosiahnuť slobodu a vlastnú štátnosť. Majme to, prosím, na pamäti – a nielen pri výročí 27. októbra...“
Manželský pár odetý v krojoch za zvukov fujary položil ku krížu horiacu sviecu a kyticu 15 červených ruží previazaných slovenskou trikolórou s menami zabitých. Miestny farár Irenej Ciutti v modlitbe poprosil Najvyššieho: „Zhliadni láskavo na túto nevinnú krv našich predkov a pre lásku, kvôli ktorej ju preliali, neodvráť svoju žehnajúcu ruku od nás a od našej vlasti. Voláme k Tebe o požehnanie pre celý národ a pre zem, na ktorej žijeme. Prosíme o odpustenie všetkej nenávisti a zloby, ktorej sa dopustili druhí na nás a ktorej sme sa my dopustili na druhých. Bohato odmeň úsilie všetkých, čo svoju lásku k vlasti premieňajú na konkrétnu činnosť a službu.“
Svätú omšu celebroval Irenej Ciutti, koncelebroval Peter Krajčík. Duchovný otec Irenej sa v homílii zamyslel nad témou národa a vlasti v intenciách kresťanskej a katolíckej viery. V širších súvislostiach vzniku ľudstva poukázal na Boží plán ľudskej spoluúčasti na rozvoji života na Zemi od Adama cez Noema až do dnešných dní: ploďte sa, množte a naplňte Zem.
Na svätej omši sa v hojnom počte zúčastnili domáci veriaci, mnohí odetí v krojoch, predstavitelia spoločenských organizácií. Daniela Suchá poďakovala duchovnému otcovi Irenejovi za slávnostnú spomienku a darovala mu kyticu ruží. Po svätej omši nasledovalo agapé. Na slávnosti sa zúčastnili aj veriaci zo Skalice, zo Starej Turej, spod Tatier či Bratislavy.
V hlavnom meste sa konala spomienka na obete Černovskej tragédie pri pomníku Andreja Hlinku v podvečerných hodinách. Začala sa modlitbou za obete, nasledoval príhovor Jána Klepáča, v ktorom vyzdvihol význam Černovskej tragédie pre dnešné Slovensko. Vďaka mnohým odvážnym európskym intelektuálom, ako boli, napr. nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Björnstjerne Martinius Björnson, ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj, švajčiarsky spisovateľ a teoretik umenia William Ritter, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson, sa celá kultúrna Európa dozvedela o tomto prejave zloby a násilia vtedajšej vládnucej maďarskej vrstvy.
Za zvukov fujary si prítomní uctili pamiatku obetí položením venca. Sviečku, symbolizujúcu život večný, k pomníku položil študent Michal Šimon Hradský.
Na obidvoch podujatiach sa zúčastnili zástupcovia Národnej rady Slovenskej republiky a odznelo posolstvo Evy Kristinovej, ktorá je predsedníčkou honoris causa o. z. DEDIČSTVO OTCOV: „Andrej Hlinka nech je pre vás vzorom národného a životného postoja. Hlboko sa skláňam pred pamiatkou našich odhodlaných za spravodlivú vec položiť život."
TK KBS informovala Daniela Suchá