Film "Ruža v zime" o karmelitánke Edite Steinovej už putuje Európou

TK KBS, RV, tscbk, tmy; ml | 24. 10. 2019 07:50



Rím 24. októbra (TS ČBK) Ruža v zime - tak znie titul nového filmu o význame katolíckej mysliteľky židovského pôvodu, karmelitánky Edity Steinovej, zavraždenej vo vyhladzovacom tábore v Osvienčime a svätorečenej sv. Jánom Pavlom II. v roku 1998. Podľa vlastného scenára ju zrežíroval herec, režisér a producent Joshua Sinclair, ktorý sa pre film o nemeckej mystičke rozhodol po telefonáte s Johnom Debnym, skladateľom hudby k filmu Mela Gibsona Umučenie Krista.

V Spojených štátoch amerických sa film "Ruža v zime" objavil vlani, teraz putuje Európou - od Európskeho parlamentu po nedávnu taliansku premiéru na festivale v Parme. Talianske vydavateľstvo Schole vydalo aj filmový scenár s príhovorom nemeckého filozofa Friedricha-Wilhelma von Herrmanna a zasväteným úvodom Francesca Alfieriho OFM. Tento posledne menovaný taliansky františkán vyučuje filozofiu na Pápežskej lateránskej univerzite a univerzite v juhotalianskom meste Bari a zostavil bibliografiu Edity Steinovej. Práve prostredníctvom jeho sa režisér Sinclair zoznámil s neterou Edity Steinovej (dcérou jej sestry Erny) Susanne Batzdorff-Bibersteinovou, s ktorou prácu na filme konzultoval.

Podľa Sinclaira sa maďarskej režisérke Marte Meszárosovej v už existujúcom filme o Edite Steinovej (Siedma komnata, 1994) dostatočne nepodarilo odkryť ľudský a vnútorný zápas protagonistky, ktorá sa musela vyrovnávať s existenciálnou drámou a vedomím príslušnosti k židovskému národu. Cieľom nového filmu totiž má byť byť rekonštrukcia tejto Editinej ľudskej púti, pričom scénarista sa opiera výlučne o jej spisy, ktoré ustavične konfrontuje s kolínskym Karmelom a neterou Susanne.

Pri tvorbe scenára Joshua Sinclair analyzoval celú písomnosť židovsko-nemeckej filozofky (zhodou okolností nájdenú iným františkánom, Hermanom van Bredom, v troskách kláštora v Echtu. Tento belgický filozof zachránil aj celé dielo Editinho učiteľa Edmunda Husserla pred zničením nacistami). Dotýka sa tiež niektorých životných etáp, z ktorých sa ukazuje aj ľudská stránka ženy, ktorú neskôr Ján Pavol II. vyhlásil za spolupatrónku Európy - od štúdijných rokov ovo Vratislavi pred dobrovoľníckou prácou v Červenom kríži a spoluprácu s Husserlom až po prechod ku katolíckej viere a vstup do kolínskeho Karmelu.

"Chcel by som, aby sme pochopili Editu ako Židku, a Editu ako karmelitánku," vysvetľuje Sinclair. "Prajem si totiž, aby film napomohol k vyriešeniu nezhôd medzi obomi komunitami a aby sme prostredníctvom Editinho príbehu konečne pochopili, že antisemitizmus je pre kresťana neprijateľný. Nie je možné porozumieť Pánovi, bez toho, aby sme plne uznali jeho korene v dejinách vyvoleného Božieho ľudu."

Toto posolstvo scénarista a režisér Sinclair zveril vynikajúcemu hereckému obsadeniu - Editu Steinovú stvárňuje bosenská herečka Zana Marjanovič, ktorá ako malá prežila vojnu v Sarajeve, potom tam vystupuje nemecká herečka Anja Kruse, izraelsko-americká herečka Natalie Portmanová či rakúsky herec a scénarista Karl Markovics. Na filmovej hudbe spolupracoval taliansky skladateľ Ennio Morricone. Výťažok z projekcie čiastočne poputuje na konto dobročinnej nadácie, nesúcej meno Edity Steinovej, ktorá sa venuje ženám a deťom a lieči ich prostredníctvom združenia Lekári bez hraníc.

-

Snímka: Ilustračná



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2021