Vo svojej homílii sa páter Anton zameral hlavne na otázku ekológie a stvorenstva. Svätý František je jedinečný muž na západe, kde nikto nebol tak spojený s prírodou ako on. V západnej civilizácii vidíme dve nebezpečenstvá a to egocentrizmus, teda „ja“ , nie je to nič iné ako pýcha, a materializmus, „mať“, čo je zase lakomstvo. Do popredia teda ide pýcha a lakomstvo. A toto všetko má dopad aj na našu planétu. Environmentalisti kričia : „Zachráňte planétu, lebo hynieme“, a toto je rozdiel, lebo v tom pozadí je „ja“, zachráňme si svoj život. Svätý František a príroda žijú v harmónii z iného dôvodu. Láska v srdci ho prinúti milovať celého stvorenstvo, lebo je to Božie dielo, teda nie „zachráňme planétu, lebo hynieme“ ale „milujme Božie dielo“. Sme schopní prispieť malými skutkami. Ako malá kvapka v mori urobí more čistejšie, jeden náš malý skutok urobí svet lepším. Základom je však milovať Boha a Božie dielo. Musíme chváliť Boha za stvorenstvo, za Božie dielo, ktoré my ničíme a šliapeme po ňom a tým urážame aj Boha. Záchrana sveta a ekológie bez Boha a zmeny zmýšľania nie je možná.
Záverom svätej omše bol obrad Tranzitus, ktorý symbolizoval prechod svätého Františka do večnosti. Bratia františkáni si túto udalosť pripomenuli v tme, so zažatými sviecami, spevmi žalmov a opisom posledných udalostí zo života sv. Františka, a potom sa pomodlili päť krát modlitbu Otče náš. Na záver obradu bolo možné uctiť si relikviu svätého Františka. V deň slávnosti bola slávnostná svätá omša, ktorú zorganizovalo spoločenstvo františkánskych terciárov z Hlohovca a Topoľčian, zakončená prvopiatkovou pobožnosť a spoločným agapé v sále kláštora, informovala Lucia Froncová.