Modlitba posvätného ruženca sprevádza aj koordinátora Národného pochodu za život Mareka Michalčíka od detstva. “Videl som ho u svojej babičky, modlili sme sa ho doma ako deti s rodičmi a tiež na rôznych stretnutiach,” spomína Marek Michalčík. Zostáva mu v pamäti aj “v prevedení” Jána Pavla II. “Vtedy som si hovoril, že aj ja by som sa ho chcel tak vedieť modliť. Dnes sa modlím ruženec najmä v aute na cestách a doma s rodinou. Ruženec vnímam ako čas, v ktorom “zduchovňujem” to, čo prežívam v živote. Často som na začiatku ruženca nesústredený, ale v rámci modlitby odovzdávam do tajomstiev svoje životné otázky, problémy a radosti. Po modlitbe som potom akoby lepšie nastavený na život,” povedal.
Ruženec patrí medzi najrozšírenejšie modlitby vo svete katolíckej Cirkvi. Pozostáva zo štyroch častí, z ktorých každá má svoje pomenovanie podľa tajomstiev, ktoré nám sprostredkúva: radostný ruženec (udalosti Ježišovho detstva), ruženec svetla (Ježišovo účinkovanie), bolestný ruženec (Ježišovo umučenie) a slávnostný ruženec (zmŕtvychvstanie). Každá z týchto častí má päť desiatkov. Každý desiatok obsahuje modlitbu Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu a Ó, Ježišu. Modlitbu Pána (Otče náš) nám dal Ježiš, Boží Syn.
Modlitba Zdravas Mária sa modlí desať krát za sebou (odtiaľ pomenovanie desiatok). Táto modlitba sa skladá z pozdravu, ktorým anjel Gabriel oslovil Pannu Máriu pri zvestovaní, a zo slov sv. Alžbety, ktorou privítala Pannu Máriu, keď prišla k nej na návštevu. Sláva Otcu je krátka chvála Najsvätejšej Trojice. Posledná modlitba desiatku je Ó, Ježišu, odpusť nám naše hriechy. Je to modlitba, ktorú dala Panna Mária pri svojom zjavení trom fatimským pastierikom. Okrem toho každý desiatok má svoje vlastné tajomstvo, nad ktorým počas recitovania Zdravas Mária rozjímame.