Komunite Nové horizonty prišiel pápež osobne zablahoželať do Frosinone

TK KBS, RV zk; ml | 24. 09. 2019 15:25



Vatikán 24. septembra (RV) Svätý Otec sa dnes nečakane vybral z Vatikánu do oblasti Frosinone na neohlásenú súkromnú návštevu komunity Nové horizonty (Nuovi Orizzonti). Komunita, ktorú založila talianska laička Chiara Amirante, si tento rok pripomína 25. výročie svojho vzniku.

Do komunitného mestečka nazývaného Citadella Cielo (Citadela Nebo), vzdialeného asi 80 km na juhovýchod od Ríma, zavítal pápež František v sprievode známeho speváka Andreu Bocelliho. K jubileu Svätý Otec komunite zablahoželal už v júni tohto roku v príhovore cez video. Jej členom v ňom odporúča pestovať pamäť a vedomie o starostlivosti Boha a zároveň prinášať plody pre budúcnosť.

„Boh ma vzal za ruku a vytrhol ma z pekla“ – o tomto vydávať svedectvo povzbudil pápež obyvateľov Citadely Nebo v talianskom Frosinone, kam zavítal v utorok. S chlapcami a dievčatami, ktorým komunita Nové horizonty pomáha zvíťaziť nad závislosťami a inými neduhmi, strávil Svätý Otec František väčšinu dňa.

Obrovské prekvapenie, nečakaný dar z neba – takto charakterizovala zakladateľka Nových horizontov Chiara Amirante včerajšiu návštevu pápeža Františka v sídle komunity vo Frosinone. Tento rok si Nové horizonty pripomínajú 25 rokov od svojho vzniku.

Pápež sa tu zdržal až do 15.30 – vypočul si svedectvá, slávil svätú omšu, absolvoval aj spoločný obed a osobne pozdravil každého z prítomných. Ako povedal, najviac sa ho dotkli slzy mladých bojujúcich so závislosťami, ktorých komunita prichyľuje a venuje sa ich komplexnej rehabilitácii.

Svedectvá a príhovor pápeža: Trpezlivý Boh sa k nám znižuje

Pápež si vypočul päť životných príbehov obyvateľov Citadely Nebo (Citadella del Cielo), reprezentujúcich mnohých mladých, ktorí klopú na dvere komunity, hľadajúc pomoc z rozličných druhov závislostí, prostitúcie, bulímie, šikanovania a podobne.

Svätý Otec reagoval na slová mladých, ktorí si prešli takouto „smrťou duše“, no ktorým Božia láska napokon darovala nový život:

„Vy, s vašimi svedectvami ste mi dali pocítiť, že pohľad Pána je  trpezlivým pohľadom. Vždy má trpezlivosť. Čaká na teba. Čaká ťa. Vždy. Je Pánom trpezlivosti: čaká ťa a nikdy nepoužíva násilie, aby nás hnal vpred, nie, rešpektuje nás... Pretože on vie, že s tým prvým pohľadom vstúpil do srdca, on vie, že keď raz zacítime lásku, nemôžeme sa vrátiť späť. Nechá ťa, nechá a potom ťa volá znova.“

„Pán nás nikdy, ale nikdy neučí, aby sme zapreli našu minulosť, to nie. A toto je milosť. Biblia hovorí, že Boh stvoril Adama z blata, to blato sú samotné naše dejiny. Pochádzame z blata, nikdy na to nezabudnite! Toto znamená byť zachránený, pretože sa to deje s láskou.“

„Toto je tou najväčšou vecou nášho Boha: je to Boh, ktorý sa znižuje. Znižuje sa. Robí sa blízkym. Ježiš sa robí blízkym. A to je pekné...  Tak, ako s Emauzskými učeníkmi... (...) Aj ja hovorím z mojej skúsenosti, lebo aj ja som si musel prejsť svoju cestu – Pán to vie – nie, aby som sa stal pápežom, ale aby som Pánovi dovolil spasiť ma.“

Pozor na logiku „ale“

Obyvatelia Citadely Nebo pápežovi podarovali vlastnoručne namaľovaný obraz zmŕtvychvstalého Ježiša, ktorý v náručí drží umierajúceho chlapca s klinmi v ruke. Svätý Otec to komentoval nasledovne:

„Vy máte skúsenosť. Pozrite, sú tu znamenia smrti: nôž, klince. Všetky tie znamenia Ježišovej smrti padajú. To oni idú do pekla, ja som z neho vyšiel von. Ak si však niekto z nás chce – po zakúsení Ježišovho pohľadu, po tom ako nás povolal, po Ježišovom víťazstve – ak si chce ďalej so sebou zobrať niektoré z tých znamení smrti, ešte stále mu niečo chýba. (...)

Problém spočíva v tzv. „logike ale“, vysvetlil pápež František:

„Áno, Pán mi dal mnoho, našiel som Pána, zanechal som veci, ale... - Keď sa na nás Pán zahľadí, hovorí k nám, pozýva nás, zvíťazí v nás, toto „ale“ padá. Ak si chceš podržať tieto znamenia, ak chceš kráčať podľa logiky „ale“, ešte si nenechal vstúpiť Pána.“

Svätý Otec mladých vyzval k bdelosti, aby znovu neupadli do pascí zla a vedeli rozpoznať techniky diabla. Vystríhal ich aj pred takzvanými „vychovanými démonmi“, ktorí sa nikdy neprestanú snažiť zviesť nás z cesty, – záludnými a príťažlivými spôsobmi nám chcú dať cúvať späť, lákajú nás túžbami po všemohúcnosti, po ovládaní života.

Boh sa na mňa zahľadel, pohladil ma, prehovoril ku mne a zvíťazil

Nechcem slovami pokaziť to posvätné, čo som si od vás vypočul, povedal mladým pápež:

„Ako vidíte, nedávam odpovede na vaše otázky, pretože akosi neprichádzajú, neexistujú vysvetlenia pre jeden život, neexistujú spôsoby na objasnenie. Existuje tajomstvo, tajomstvo Boha, ktorý nás vytrhol z pekiel, tajomstvo Boha, ktorý sa urobil blízkym, ktorý na mňa pohliadol, ktorý ma miloval, ktorý ku mne prehovoril, ktorý zvíťazil nad mojím odporovaním. Toto je to, čo vám chcem povedať.... Vy ste tajomstvom. Keď som si vypočul vaše svedectvá, cítil som sa stáť pred tajomstvom – tajomstvom stretnutia medzi osobou a Ježišom. Môžem jedine odpovedať tým, že zdôrazním to tajomstvo, no nie slovami, to nie.“

Svätý Otec napokon zdôraznil aj dôležitosť plodnosti života, ako to urobil aj vo videoposolstve, ktoré zaslal jubilujúcej komunite v júni tohto roku.

„Život, ak nie je plodný, neslúži na nič. Preto Pán, zakaždým, keď na nás pohliadol, keď k nám prehovoril, keď v nás zvíťazil, keď nás pohladil, vždy nám hovorí to, čo povedal posadnutému človeku z Gerasy: „Choď k tvojmu ľudu a vyrozprávaj im tie úžasné veci“. My sme muži a ženy Magnifikatu, čiže chválospevu Panny Márie, ktorí idú a rozprávajú o tom, že Boh sa na mňa zahľadel, pohladil ma, prehovoril ku mne a zvíťazil. A že je so mnou. Vzal ma za ruku a vytrhol ma z pekiel.“

Homília: V jednej ruke tehla, v druhej meč

Pápež František slávil s celým 120-členným spoločenstvom aj svätú omšu. V homílii komentoval liturgické čítanie z Ezdrášovej knihy (Ezd 6,7-8.12b.14-20), ktoré hovorí o rekonštrukcii zničeného Chrámu, ktorý bol dlhé roky skutočne v ruinách. Pán však inšpiroval Nehemiáša k tomu, aby ho zrekonštruovali. Nebola to však ľahká vec – židia to dokázali len vďaka tomu, že bol s nimi Pán, povedal pápež. Podobne je to aj s ľudským životom zničeným pliagami závislostí či iných ziel:

„Jedine keď je s nami Pán, sme schopní vykonať obnovu, rekonštrukciu, pretože je ťažšie rekonštruovať ako budovať, je to oveľa náročnejšie. Aj u nás – ťažšie je znovu usporiadať život, než dať dieťaťu rásť. Je to oveľa ťažšie. Je treba zmeniť mentalitu.“

Pápež sa vrátil k biblickému príbehu o rekonštrukcii chrámu:

„Niektorým z toho miesta sa to nepáčilo, boli to obchodníci ruín, obchodníci so smrťou, ktorí z daného stavu ťažili. Hovorili: „Neoplatí sa nám to. Nechajme ruiny tak, nechajme tak porážku...“ A títo spolu s bandou priateľov v noci ničili múr, ktorý sa cez deň postavil. A nakoniec – čo urobili títo ľudia, ktorí chceli budovať? Biblia hovorí: „V jednej ruke mali tehly a v druhej meč“, aby bránili stavbu. Budovanie chrámu sa bráni prácou a tiež mečom, čiže bojom. Aj rekonštrukcia života je milosťou a to nezaslúženou – všetko je milosť, no treba ju brániť – prácou i bojom, aby sme nedovolili návrat priekupníkov so skazou, aby z tohto života urobili hromadu kameňov, ruín, tehál.“

Ako povedal Svätý Otec, sami rekonštrukciu ani obranu života nezvládneme. Potrebujeme pomoc toho, ktorý jediný je víťaz a ktorý je schopný zvíťaziť i v nás. On je naša jediná nádej:

„My nemôžeme zrekonštruovať naše životy sami, nemôžeme udržiavať chrám nášho života na nohách a v dobrom stave bez Ježiša, bez dôvery v Ježiša.“

„Aj my máme v sebe vždy trochu z tej túžby po sebadeštrukcii – niekedy príde, je to normálne, sme ľudia. No musíme si na to dávať pozor: tehly v jednej ruke a meč v tej druhej, čiže práca a modlitba.“

Ako povedala zakladateľka Chiara Amirante, Citadela Nebo žije z milodarov ľudí. Každý deň tu treba nasýtiť 120 hladných krkov. Darom Svätého Otca pre komunitu boli teda zásoby jedla rôzneho druhu.

Vo Frosinone boli pri návšteve pápeža Františka prítomní aj známi speváci Andrea Bocelli so synom i ďalší taliansky populárny spevák Filippo Neviani, známy pod umeleckým menom Nek. Okrem spevu vystúpili aj so svedectvami.

- -

Komunita Nové horizonty je medzinárodné združenie veriacich, schválené niekdajšou Pápežskou radou pre laikov. Má viac než 200 centier prijatia, formácie a nasmerovania, 600 interných členov a 20 tisíc spolupracovníkov, pôsobí  v 13 krajinách sveta. Venuje sa novej evanjelizácii a pozornosť sústreďuje na ľudí žijúcich v okovách závislostí, na ulici resp. na okraji spoločnosti. Osobitným povolaním členov komunity je prinášať radosť zmŕtvychvstalého Krista.

Zakladateľa komunity, 53-ročná Chiara Amirante, je autorkou početných kníh. Ako audítorka sa zúčastnila na dvoch synodách – pápež Benedikt XVI. ju v roku 2012 pozval na Synodu o novej evanjelizácii a v minulom roku sa zúčastnila aj na Synode o mladých.

Mladí z ulice sa stanú svedkami Božej lásky medzi vrstovníkmi

Svoje začiatky i históriu komunity Chiara Amirante predstavila vo svojom príspevku na Synode o novej evanjelizácii. V roku 1991 pocítila silnú túžbu podeliť sa o radosť zo stretnutia so zmŕtvychvstalým Kristom s tými najzúfalejšími bratmi a sestrami. V noci sa ich vydala hľadať do nebezpečných častí Ríma. Načúvajúc im zistila, že ich hlavným problémom nie je ani tak droga, prostitúcia, alkohol, depresia či samota..., ale tzv. „smrť duše“, ku ktorej privádza hriech. Bola si istá, že jedine zmŕtvychvstalý Kristus týmto zúfalým ľuďom môže prinavrátiť život.

V roku 1994 Chiara v Ríme otvorila prvú komunitu založenú na Evanjeliu, prijímajúcu mladých z ulice. V komunite, kde majú možnosť zakúsiť Božiu lásku a prejsť procesom uzdravenia srdca, získavajú zároveň aj ľudskú a evanjelizačnú formáciu. Samotní mladí sa tak následne stávajú svedkami Božej lásky medzi svojimi vrstovníkmi a venujú sa evanjelizačným iniciatívam.

Formačnú komunitu v obci Piglio v provincii Frosinone, ktorá sa stala hlavným sídlom Nových Horizontov, Chiara založila v roku 1997. V ďalších rokoch sa začali množiť iniciatívy založené na solidarite, vznikali nové komunity prijatia a centrá pre formáciu a znovuzačleňovanie mladých do spoločnosti, projekty zamerané sociálne i na ľudský rozvoj. Postupne vznikali aj projekty v rozvojových krajinách.

Misie ciest, Citadela Nebo a Rytieri svetla

Nové horizonty v Ríme začali s takzvanými „misiami ciest“ – ktoré sa ukázali ako veľmi účinná forma evanjelizácie. Chiara zároveň vypracovala pedagogicko-rehabilitačný plán pre mladých trpiacich závislosťami, zameraný na poznávanie seba samých a uzdravovanie srdca.

Od roku 2006 funguje aj iniciatíva s názvom Cavalieri della luce (Rytieri svetla) – viac než pol milióna ľudí z celého sveta sa takto snaží dennodenne dosvedčovať radosť zmŕtvychvstalého Krista vo svete. Povzbudzuje ich k tomu slovo zakladateľky, ktoré každý deň zverejňuje na sociálnych sieťach. Komunita Nové horizonty sa čoraz viac venuje i evanjelizácii prostredníctvom médií a ich nových foriem. Zakladá i mestečká poskytujúce prijatie a formáciu s názvom Citadella Cielo (Citadela Nebo), kde sa ich obyvatelia snažia žiť zákon lásky – podľa známeho: „ako v nebi, tak i na zemi“.

-

Aktualizované



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024