Mladým Mozambičanom rôznych náboženstiev pápež hovoril o športe

TK KBS, RV zk; ml | 05. 09. 2019 17:10



Mozambik 5. septembra (RV) „Nedovoľte, aby vám ukradli radosť! (...) Ste tlkotom tohto ľudu, v ktorom každý hrá dôležitú úlohu v jedinečnom a kreatívnom projekte, aby ste napísali novú stránku dejín – stránku plnú nádeje, pokoja a zmierenia“. Tieto slová adresoval pápež František mladým ľuďom Mozambiku všetkých náboženstiev. Stretnutiu s mladými venoval Svätý Otec dôležitý priestor hneď po protokolárnom stretnutí s prezidentom a diplomatickým zborom krajiny v prvý deň svojej návštevy Mozambiku vo štvrtok 5. septembra.

Medzináboženské stretnutie mladých, ktoré sa konalo na krytom štadióne s názvom Pavillon Maxaquene v hlavnom meste Maputo, bolo presiaknuté radosťou, vzájomnou jednotou a silnou túžbou po pokoji. Mladí to dali najavo i v úvodnom programe plnom hudby, tancov, spevov a scénických vystúpení. Okrem rozličných jazykov sa v ňom striedali aj rytmy a tradičné odevy rozličných etnických a náboženských skupín. Postupne sa tu predstavili katolíci, hinduisti, moslimovia i mladí z Kresťanskej rady a Rady náboženstiev Mozambiku. Prítomných bolo približne 6-tisíc mladých.

Moslimovia, hinduisti i kresťania so spoločným cieľom

Silnú túžbu po pokoji vyjadrila aj moslimská skupina chlapcov a dievčat, ktorí v piesni opakovali, že „islam je pokoj, islam je proti násiliu“ a že všetci sme bratmi. Bola to zaiste i reakcia na situáciu v severnej časti krajiny. Ako je známe, po objavení zemného plynu tu nastali v posledných rokoch nepokoje vyvolávané islamskými fundamentalistickými skupinami zo zahraničia.

Silnou časťou programu bolo aj vystúpenie mladých katolíkov, ktorí scénkou znázornili utrpenie ľudí v dôsledku ničivých cyklónov, ale i násilia a prelievania krvi. „Boh nikdy neopúšťa svoj ľud, Bohu nič nie je nemožné“, zdôrazňovali mladí vo svojom vystúpení, opakujúc túžbu po nádeji, pokoji a zmierení. Svoje miesto v scénke katolíkov mal aj mladý Mozambičan, ktorý je albínom. Ide o silné svedectvo, keďže v poslednom čase sa v krajine vyskytli prípady útokov na takýchto členov spoločnosti, ktorým chýba pigment.

Bohatá krajina žijúca v drsnej chudobe

Mladí ľudia angažovaní v občianskej spoločnosti pápežovi hovorili o kultúrnom i prírodnom bohatstve svojej krajiny. „Naša krajina je požehnaná aj vďaka úrodným pôdam, minerálnym zdrojom, vzácnym kameňom, zemnému plynu, divej zveri a morským živočíchom, no žiaľ, Svätý Otec, mnohí z nás žijú v stave absolútnej chudoby, obratí o nevyhnutné zdroje pre budovanie našej budúcnosti“.

„Aj napriek rozličnosti našich náboženských vierovyznaní, nasledujúc Vaše učenie a zakotvení vo viere v Boha, ktorý nás všetkých stvoril, my, mladí Mozambičania, ako bratia, chceme spoločne písať novú stránku dejín našej krajiny, stránku vytvorenú z nádeje, pokoja, a zmierenia, bez strachov a násilia, kde má každý právo na zdravie, na jedlo a kvalitné vzdelanie pre celostný rozvoj človeka, aby sa tak umožnilo zlepšenie našich životných podmienok.“

Mladí pápežovi položili dve otázky: „Svätosť, uprostred mnohých ťažkostí, ktoré zatemňujú našu budúcnosť, čo môžeme urobiť, aby sa tento náš sen stal skutočnosťou? Čo robiť, aby sme my mladí boli súčasťou riešenia problémov, ktoré postihujú našu krajinu?“

Radosť je najlepšou protilátkou

Svätý Otec mladým zdôraznil, že sú dôležití, že sú nielen budúcnosťou Mozambiku, Cirkvi a ľudstva, ale aj ich prítomnosťou. „Bez vášho entuziazmu, bez vašich piesní, bez vašej radosti zo života, čím by bola táto zem?“ – kládol si otázku Petrov nástupca a dodal:

„Radosť zo života je jednou z vašich hlavných charakteristík, je charakteristikou mladých - radosť zo života, tak, ako ju tu možno cítiť! Je to zdieľaná a prejavovaná radosť, ktorá zmieruje a stáva sa najlepšou protilátkou - na vyvrátenie tvrdenia tých, ktorí vás chcú rozdeľovať, ktorí vás chcú trieštiť, alebo vás chcú stavať do konfliktu. Ako len v niektorých oblastiach sveta cítiť, že im chýba vaša radosť zo života!“

Rozdiely sú nevyhnutné

Zjednotení mladí rozličných náboženstiev môžu spoločne písať nové dejiny Mozambiku, skonštatoval Svätý Otec, ktorý hojne citoval i svoju apoštolskú exhortáciu Christus vivit:

„Naše rozdiely sú nevyhnutné. Spolu, tak ako ste teraz, ste tlkotom tohto ľudu, v ktorom každý hrá dôležitú úlohu, v jedinečnom kreatívnom projekte, aby ste písali novú stránku dejín, stránku plnú nádeje, pokoja a zmierenia.“

„Máte veľkú silu, ste schopní pozerať dopredu s veľkou nádejou! Ste prísľubom života, ktorý si v sebe nesie istú húževnatosť, ktorú nesmiete stratiť ani si nechať ukradnúť. Nedovoľte, aby vám ukradli radosť. Neprestaňte spievať a vyjadrovať sa na základe všetkého toho dobra, ktoré ste sa naučili z vašich tradícií. Nech vám neukradnú radosť!“

Svätý Otec mladých vystríhal pred dvoma postojmi, „ktoré zabíjajú sny a nádeje“: pred rezignáciou a úzkosťou. „Nie je dobré zaujať porazeneckú pozíciu“, zopakoval viackrát spolu s mladými Svätý Otec.

Futbalový „Čierny panter“ nepodľahol rezignácii

Ako príklady mladým uviedol dvoch úspešných mozambických športovcov. Eusebio da Silva hral v rokoch 1960-75 za portugalské futbalové družstvo Benfica Lisabon a pomohol mu vyhrať Európsky pohár v roku 1962. Druhým príkladom z pomerne nedávnej doby je olympijská víťazka v atletike (v behu na 800 metrov) z roku 2000 v Sydney Maria de Lurdes Mutolaová.

„Viem, že väčšine z vás sa veľmi páči futbal. Pamätám si veľkého futbalistu z tejto zeme, ktorý sa naučil nerezignovať: Eusebio da Silva – „Čierny panter“. Začal svoj športový život v tíme tohto mesta. Veľké ekonomické ťažkosti jeho rodiny a predčasná smrť otca neprekazili jeho sny; jeho láska k futbalu mu pomohla vydržať, snívať, ísť ďalej... až napokon dal 77 gólov za tento klub Maxaquene! No nechýbali dôvody na to, aby sa vzdal...“

Vždy sa nájde niekto, kto si myslí, že má právo vylučovať druhých, pripomenul pápež:

„Už mnoho bolo vytrpené a utrpenie pokračuje, pretože niektorí si myslia, že majú právo rozhodovať o tom, kto môže „hrať“ a kto, naopak, musí zostať „mimo hry“ – a to je nespravodlivé – sú to tí, čo trávia život vytváraním rozdelení a antagonizmov a vytvárajú vojnu.“

„Dnes vy, drahí priatelia, ste príkladom svedectva, ako to treba robiť. Ste svedkovia jednoty, zmierenia, nádeje. Ako jedno futbalové mužstvo. Ako sa nasadiť pre krajinu? Práve tak, ako to teraz robíte:  Byť spojení, bez ohľadu na čokoľvek, čo vás môže odlišovať, hľadajúc vždy príležitosť na uskutočnenie snov o lepšej krajine, ale... spolu. Spoločne. Aké je len dôležité nezabudnúť, že „sociálne nepriateľstvo je deštruktívne. A rodina sa ničí pre nepriateľstvo. Krajina sa ničí pre nepriateľstvo. Svet sa ničí pre nepriateľstvo. A najväčším nepriateľstvom je vojna. (Christus vivit, 169).“

Pápež František pripomenul známe africké príslovie: „Ak chceš kráčať rýchlo, choď sám; ak chceš dôjsť ďaleko, kráčaj spolu s inými“.

Keď výsledky neprichádzajú ihneď

Nepriateľkou snov je nielen rezignácia, ale aj úzkosť, upozornil ďalej Svätý Otec:

„Úzkosť «sa môže stať naším veľkým nepriateľom, ak nás nabáda vzdať sa, keď zistíme, že výsledky sa nedostavili okamžite. Najkrajšie sny sa dobývajú nádejou, trpezlivosťou a úsilím, ale bez náhlivosti. Zároveň sa netreba dať blokovať neistotou, netreba mať strach riskovať a robiť chyby» (Christus vivit, 142). ... Najkrajšie veci zrejú s časom, a ak sa ti niečo nepodarilo na prvý krát, nemaj strach to skúsiť znova a znova. Nemaj strach sa pomýliť! Nemaj strach urobiť chybu. Môžeme sa pomýliť tisíc krát, ale neupadnime do omylu zastavenia, pretože sa niečo nepodarilo na prvý krát. Najhoršou chybou by bolo vzdať sa, kvôli obavám, opustiť svoje sny a vôľu mať lepšiu krajinu.“

Pápež potom pripomenul príklad atlétky Marie Mutolaovej, olympijskej víťazky zo Sydney:

„Máte pred očami pekné svedectvo Marie Mutolaovej, ktorá sa naučila vytrvať, pokračovať v skúšaní, aj keď sa nenaplnila jej túžba získať zlatú medailu na prvých troch olympijských hrách, na ktorých sa zúčastnila; potom, na štvrtý pokus, táto atlétka-osemstovkárka vyhrala svoju zlatú medailu na Olympiáde v Sydney. Obavy ju neuzavreli do seba samej. Jej deväť svetových titulov nespôsobilo, že by zabudla na svoj ľud, na svoje korene, ale pokračovala v starostlivosti o chudobné deti Mozambiku. Ako nás šport učí vytrvať v našich snoch!“

Nevylučovať seniorov, sú koreňmi mladých

Svätý Otec napokon mladým prízvukoval, aby nevysúvali bokom svojich starkých. Starí ľudia sú našimi koreňmi, opakovali mladí spolu s pápežom Františkom. Na vysvetlenie toho, ako urobiť vlastnú syntézu dejín a súčasnosti, pápež opäť použil príklad z miestnej kultúry, tentokrát z oblasti hudby. Povedal: „K tradičnému rytmu Mozambiku „marrabenta“ ste primiešali iné, moderné, a tak sa zrodila „pandza“.“

Svätý Otec mladých vyzval, aby sa v ťažkých chvíľach neuzavreli, ale otvorili sa pre čo len štrbinku nádeje, ktorá im pomôže použiť kreativitu a nájsť nové cesty ako odpovedať na problémy, a to aj prostredníctvom solidarity.

Mladých tiež pozval podať pomocnú ruku tým, ktorí sa nachádzajú v ťažkostiach. Osobitne myslel na ľudí prichádzajúcich za prácou do mesta, ktorí zostávajú bez rodiny a bez domova. Mier tvoríme všetci, povedal pápež:

„Mier je proces, v ktorom ste aj povolaní napomáhať, vystierajúc vaše ruky predovšetkým k tým, ktorí prechádzajú ťažkými chvíľami. Veľká je moc vystretej ruky a priateľstva prejaveného v konkrétnych gestách.“

Príkladom nám je vždy láska, akou miluje Boh, pripomenul Svätý Otec:

„Je to láska Pána, ktorá skôr pozdvihuje ako zráža, ktorá skôr zmieruje ako zakazuje, ktorá skôr ponúka nové možnosti ako odsudzuje, ktorá skôr zameriava na budúcnosť ako na minulosť“ (Christus vivit, 116).

Mladí Mozambičania Svätému Otcovi pri medzináboženskom stretnutí podarovali tradičný hudobný nástroj mbira. Na podujatí boli prítomní aj predstavitelia rozličných náboženských skupín prítomných v krajine. Svätý Otec ich pozdravil stiskom ruky na záver podujatia.

Fotogaléria:



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2024