Kardinál Achille Silvestrini zomrel vo štvrtok v ranných hodinách vo svojom byte vo Vatikáne. Pochádzal z oblasti Ravenny na severovýchode Talianska. Narodil sa 25. októbra 1923 v obci Brisighella v diecéze Faenza. Po prijatí kňazskej vysviacky ako 22-ročný pokračoval štúdiom filológie a filozofie na Bolonskej univerzite. Neskôr získal doktorát z obojeho práva na Lateránskej univerzite v Ríme.
Po absolvovaní Pápežskej cirkevnej akadémie v Ríme nastúpil Achille Silvestrini v roku 1953 do diplomatickej služby Svätej stolice na oddelení Štátneho sekretariátu pre osobitné cirkevné záležitosti. Zaoberal sa Vietnamom, Čínou, Indonéziou a celkovo juhovýchodnou Áziou. V rokoch 1958-69 bol úzkym spolupracovníkom štátnych sekretárov Tardiniho a Cicognaniho.
V ďalšom období pracoval Mons. Silvestrini pod hlavičkou Rady pre verejné záležitosti Cirkvi so zameraním na medzinárodné organizácie a otázky mieru, odzbrojenia a ľudských práv. V roku 1971 sprevádzal arcibiskupa Casaroliho do Moskvy pri pristúpení Svätej stolice k Zmluve o nešírení jadrových zbraní.
V roku 1972 bol pridruženým delegátom na konzultáciách v Helsinkách pri príprave Konferencie o bezpečnosti a aspolupráci v Európe a následne sa zúčastnil v Helsinkách a Ženeve na všetkých fázach konferencie. V roku 1977 viedol vatikánsku delegáciu na stretnutí v Belehrade ohľadom verifikácie a ďalšieho rozvíjania Helskinského záverečného aktu.
V roku 1979 prijal Mons. Silvestrini z rúk sv. Jána Pavla II. biskupskú vysviacku. Medzi jeho novými úlohami bolo vedenie vatikánskej delegácie pri revízii Lateránskych zmlúv, ktoré upravujú medzištátne vzťahy medzi Talianskom a Svätou stolicou. Úloha bola úspešne zavŕšená v roku 1984.
V tomto období plnil Mons. Silvestrini mnoho diplomatických misií ako zástupca Vatikánu na stretnutiach OBSE, ako vyslanec do Buenos Aires pri Falklandskej resp. Malvínskej kríze v roku 1982, podobne v roku 1983 v Nikarague, Salvádore a rovnako aj v Poľsku. V roku 1986 Libanone, v Sýrii a v roku 1987 opäť v Poľsku.
Kardinálsky biret mu odovzdal sv. Ján Pavol II. na konzistóriu v júni 1988 a vzápätí ho menoval za prefekta Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry. V rokoch 1991 až 2000 bol prefektom Kongregácie pre východné cirkvi.
Kardinál Silvestrini sa venoval aj pastoračnej službe ako duchovný otec mládeže a tiež bývalých alumnov „Vily Nazaret“ v Ríme, čo je komunita kolégiového typu pre talentovanú mládež z nemajetných rodín, založená v roku 1945 kardinálom Tardinim. Zároveň bol aj prezidentom nadácie zabezpečujúcej poslanie tejto dobročinnej inštitúcie.
Úmrtím kardinála Silvestriniho sa počet členov kardinálskeho zboru zúžil na 215. Z nich je 118 voliteľov, čiže vo veku pod 80 rokov.