Emília Bihariová pochádzala zo Smoleníc, bola doktorandkou na Katedre etnológie a mimoeurópskych štúdií Filozofickej fakulty UCM v Trnave. Niekoľko rokov predtým však žila a pôsobila ako dobrovoľníčka v Tanzánii. V roku 2011 s ďalšou laičkou Zuzanou Ďuríkovou založila škôlku a školu v tanzánskej dedinke Shelui, ktorá fungovala vďaka podpore mnohých Slovákov. Obe dobrovoľníčky tam vyučovali miestne deti angličtinu. Do Shelui sa dostali na pozvanie miestneho farára, ktorý bol Emíliiným dlhoročným priateľom z čias pôsobenia v Ríme. Za podpory rektora bratislavskej Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety prof. Vladimíra Krčméryho sa im neskôr podarilo v Shelui vybudovať i zdravotné stredisko.
V poslednom čase sa Emília venovala i podpore vzdelávania spomínaného pastierskeho etnika Datoga, ktoré vedecky skúmala. Svojou radosťou, obetavosťou, pevnou vierou a láskavosťou si získala srdcia mnohých ako na Slovensku, tak aj v Tanzánii.
V pondelok 19. augusta bol Svetový humanitárny deň, ktorý ustanovilo OSN. V centre jeho pozornosti sú tento rok práve ženy - humanitárne pracovníčky. Svätý Otec pri tejto príležitosti rozoslal cez Twitter nasledujúci odkaz: „Dnes pamätáme na všetky odvážne ženy, ktoré idú v ústrety bratom a sestrám v ťažkostiach. Každá z nich je znamením blízkosti a súcitu Boha.“ Takýmto znamením bola pre mnohých nepochybne aj Emília.