Väzni chodia pomáhať na púť od roku 2000. Zapojenie väzňov bolo podľa organizátora púte, kňaza Stanisława Jurczuka veľmi odvážnym krokom, pretože je to veľká resocializácia.
Marek Łagodziński z Nadácie Sławek, ktorá pomáha väzňom, sa domnieva, že neexistuje lepšia resocializácia ako starostlivosť odsúdených o ľudí so zdravotným postihnutím. Päť väzňov bolo na prvej púti, tento rok ich je 11. Verí, že bez ohľadu na to, ako kto doteraz žil, dôležité je, ako chce stráviť zvyšok svojho života. „Ak dobre, triezvo a čestne, je to na našej ceste. Pomáhame takým ľuďom,“ povedal.
Podľa neho je púť príležitosťou pre tých, ktorí kedysi urobili zlo, aby odčinili svoje činy. Zároveň chváli väzňov. Hovorí, že sa správajú výborne. Skôr ako Łagodziński a jeho manželka založili nadáciu, zápasil sám s alkoholizmom. Nepil 31 rokov. Ako tvrdí, Ján Pavol II., s ktorým sa stretol v roku 1988, sa za neho modlil, aby zmenil svoj život.
Vďaka stretnutiam AA narazil na problémy väzňov. O pár rokov neskôr založil so svojou manželkou a deťmi nadáciu, ktorá pomáha väzňom postaviť sa na nohy. Pomenovali ju po mužovi, ktorý sa vďaka Markovi stal iným mužom. Väzni po prvýkrát pomáhali na púti s M. Łagodzińským pred 20 rokmi.
„Dostal som sa z väzenia a nechcem sa tam vracať. Vždy som veril v Boha, ale nikdy som nebol k Bohu blízko. Tu sa k nemu dostávam bližšie,“ hovorí jeden z väzňov. Väzni zdôrazňujú, že sa tu odohrávajú zvláštne veci, že tento kontakt s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením, ich pokojom, radosťou a láskou, ktoré prejavujú, je pre nich prekvapením. Tiež pohostinnosť ľudí.
S touto starostlivosťou sú spokojní aj znevýhodnení ľudia. Už pred niekoľkými mesiacmi písali žiadosti, aby ich opatrovníkom bol väzeň. Už 28. pešia púť osôb so zdravotným postihnutím začala 5. augusta svätou mšou. Pútnici dorazia na Jasnú Hóru 14. augusta, informoval jezuitský portál deon.pl.