Porciunkula je františkánsky sviatok, ktorým si pripomínajú obľúbené miesto svätého Františka: malý kostolík pod kopcom na ktorom stojí jeho rodné mesto Assisi. Bolo to miesto jeho prvých krokov s komunitou bratov a taktiež miesto, kde si prial zomrieť, čo sa mu aj splnilo. Tiež to bolo miesto, kde prijímal František nových bratov, ktorí chceli nasledovať celým srdcom Krista. “Naša provincia nemá možnosť toto prijímanie nových mužov „na skúšku“ robiť na tomto mieste, ale máme možnosť robiť to, keď si celý františkánsky svet pripomína toto miesto. Preto sme „skúšobný odev“ obliekli dvom záujemcov o náš život: Samuelovi za Slovenskú provinciu a Igorovi za Česko-moravskú provinciu,” uvádza webová stránka www.kapucini.sk.
Habit v tvare kríža, ktorý je prepásaný cingulom, je znakom kapucínskeho zasvätenia. Špicatá dlhá kapucňa je zas špecifickým znakom kapucínov. Farba je zas farbou zeme, ktorá je v rôznych oblastiach naozaj rozličná, preto aj toľko rozdielov medzi nami, keď nás je veľa pokope. Niektorá je tmavo hnedá – úrodná, iná je až tehlovo červená – vyprahnutá.
Noviciátny rok je rokom stíšenia, hlbšieho rozlišovania v kontakte s Pánom, v snahe o vytváranie intimity s Kristom. Totižto len v tomto priateľstve je možné ozajstné rozlišovanie. Bez odvahy priblížiť sa Bohu, sa nedá zbaviť nánosov, ktoré nám bránia odpovedať Bohu áno. “Toto áno totiž zasahuje ľudskú prirodzenosť v jej najcitlivejších oblastiach: potreba mať svoj život pod kontrolou, potreba bezpečia v možnosti disponovať prostriedkami a potreba prijatia v ľudskej intimite, ktoré zodpovedajú sľubom, na ktoré sa novici pripravujú: poslušnosť, chudoba a čistota. Postaviť Boha ako prioritu aj v týchto ľudsky oprávnených nárokoch nie je možné bez intímneho poznávania Boha samotného. Preto je noviciátny rok len začiatkom toho, do čoho zasvätená osoba vniká celý svoj život,” uvádzajú kapucíni na svojom webe.
Zároveň kapucíni vyzývajú, ak aj “ty túžiš dať svoj život hlbšie Bohu, ak vieš v sebe nájsť túžbu po tom patriť mu celý, ozvi sa na povolania@kapucin.sk"